Seat Leon ST 1.2 TSI

Po dlhom zvažovaní a alternatív na nové rodinné auto som sa nakoniec rozhodol vyskúšať benzínový motor. Je to po dhodobo užívanej felícii 1,3MPI, projekte Felica 1,6 Turbo a Seate Leon Cupra opäť auto zo statusom rodinné a dhodobo používané. Dlhodobo používaných bolo viac, ale nikdy neboli projektom skôr objektom. Spomeniem na Seat Toledo (1M) 1,9 TDi 81 kW alebo Seat Toledo (5P) 1,9 TSi 77 kW, kde okrem úpravy softveru a kolies neboli žiadne zmeny. Samozrejme keď sa dajaký osol nerozhodne, že ho zruší a prizabije mi rodinu ako pri Skode Fabia 1,4 TDi . Nejdem úplne do neznámej vody, pretože som mal možnosť jeden mesiac používať Golf7 s týmto motorom a aj na poslednej dovolenke som bol na krátkom Leone 1,2 TSi. Boli to ale ešte prevedenia so 77 kW motorom a normou Euro5. Teraz je to posledná reinkarnácia s 81 kW a plniaca normu Euro6. TAkže tu je úvodna fotogaléria na základe kt. som sa rozhodol ...

Výbava vozidla je podla mňa dostačujúca. jediné čo mi chýba trošku je vyhrievanie sedadiel a športové sedadlá.

  • LED svetlomety
  • Automatická klimatizácia
  • Tempomat
  • hands-free zariadenie
  • 16" disky z ľahkých zliatin
  • Interiérové LED osvetlenie
  • Strešné nosiče
  • Parkovacie senzory
  • Elektrické ovládanie všetkých okien
  • Palubný počítač
  • start-stop
  • Bočné zrkadlá elektricky nastav. a vyhrievané
  • MP3 prehrávač
  • čítacie zariadenie na SD karty
  • USB pripojenie
  • CD prehrávač
  • Airbag vodiča a spolujazdca
  • bočné airbagy
  • hlavové airbagy
  • kolenné airbagy
  • Predné hmlové svetlá
  • Multifunkčný volanta na dovolenku
  • Stredná lakťová opierka
  • svetelný a dažďový senzor
  • asistent rozbehu do kopca
  • upevnenie detskej autosedačky systémom ISOFIX
  • Alarm
  • Diaľkové ovládanie centrálneho zamykania
  • Elektronický stabilizačný program (ESP)
  • Protipreklzový systém (ASR)
  • Antiblokovací systém bŕzd (ABS)
  • Imobilizér
  • elektronická uzávierka diferenciálu
  • Kontrola tlaku v pneumatikách

Európske turné

alebo malý okruh po veľkých kopcoch

Hneď po prevzatí auta na poslednú chvíľu som mal veľmi málo času na prípravu auta na dovolenku. Musela stačiť kontrola povinnej výbavy a jej doplnenie, kontrola náplni , pneumatík ad. Auto bolo prevzaté ako služobné od kamaráta kt. je kľudný a vyrovnaný človek, takže som sa skôr bál o to, že auto bude lenivé akoby malo byť zhumpľované.

Cesta z BA v noci prebiehala celkom OK po 10 večer som odchádzal z BA a nadránom okolo 2 som parkoval pred blokom. CEsta mala rýchlejší priebeh po Zvolen kde som tankoval a pomalší potom do KE. Prvý úsek bol s priemernou rýchlosťou 115 km/hod a spotrebou 6,1 l/100 km a druhý úsek bol s priemernou rýchlosťou 79 km/hod a spotrbou presne 5 litrov na 100 km. celá cesta tak bola 404 km za 4 hodiny a 23 minút s priemernou rýchlosťou 92 km/hod a s priemernou spotrebou 5,5 litra na 100km. Vedel som tak asi aké hodnoty očakávať na ceste po Európe.

Hodnoty z Bratislavy môžeme považovať za štartovacie údaje na začiatku cesty po Rakúsku, Taliansku a ako to býva často aj úplne inde ako to dokážu upraviť nepredvídateľné okolnosti.

Aby som nezabudol keďže je to viac o aute ako o cestách. Zabudol som spomenúť prvé pokusyo upgrade auta. Chcel som hlavne zapnúť cornering (prisviecovanie do zátačiek) a dalšie funkcie ale nakoniec čas mi neumožnil operáciu dokončiť, pretože trebalo nadefinovať viac parametrov ako som čakal a funkcie boli poísané v nemčine. Tak aspoň som zapol funkciu kontroly prístrojového panela - klasický prekmit ručičiek otáčkomera a rýchlomera a zapol som v menu palubného počítača funkciu LAP timer. Ostatné veci až po výlete.

Takže v nedeľu skoro ráno štartujeme úsek z KE cez BA a Viedeň do kúpeľného mestečka Merano na severe Talianska, kde budeme mať východiskový bod na potulky Alpami. čakalo nás ce 1100 km prevažne mimo dialnic Rakúska a TAlianska a časovo s prepokladaným príchodom okolo8 hodiny. V tom samozrejme navigácia nenaráta prestávky.

Prvotný plán bol asi takýto. Podarilo sa ho dodržať len po Grossklockner. Jeho krásy nás zabrzdili a neumožnili splniť poslednú časť podľa predstáv.TAkže koniec bol nasmerovaný priamo do Bolzana a Merana po cestách a čiastočne po dialnici. čo nás zabrzdilo je úplne jednoduché. Krása Alp a Grossklockneru.

Pred obedom sme už pozerali na prvé tunely a podhorie Alp a blížili sa ku Grossklockneru. Cesta bola prevažne mimo dialnic a spotreba bola pod 6 litrov.

Trošku mudrovania okolo Alp. Je neskutočné, ako je možné udržiavať také množstvo plochy v takom poriadku, všetko pokosené, upravené ... Asi to bude povahou ľudí a snahou nie mať veľa ale mať toľko, koľko viem obhospodárovať. Keby u nás zhabali všetok majetok o kt sa majiteľ nestará, bola by opäť polovica majetku znárodnená :-D

Pokiaľ sa jedná o auto je oproti dieslom kt. som používal najčastejšie, neuveriteľne kultivované a tiché. Ak idete dlhšie nad 1500 otáčok a nemáte zaradenú najvyššiu rýchlosť, tak sa sprvoti dožaduje šipkou na displeji preradenia hore. Ak nereagujete ukáže upozornenie, aby ste sledovali pozorne EKo typy :-D Pri bežnej jazde do 90 km/hod tak spotreba sa pohybuje medzi 3,7 až 4,7 litra na 100 km

Ani bežné počuteľné traktorové cvakanie kt. poznám z low end kategórie TDI modelov je preč. Ostáva len veľmi slušne hrajúce audio púšťané cez USB, SD, AUX, BT, CD ... proste akokoľvek vás napadne.

 

Pod grossklocknerom sme postupne došli po 844 km zo spotrebou 5,7l/100km a pri priemernej rýchlosti 80 km/hod. Čakala nás podstatne pomalšia a nepomerne krajšia cesta. Samozrejme navigácia hľadá spôsob ako sa tejto platenej ceste vyhnúť ale my máme jasný cieľ.

Samotny vstup na Grosskolockner je platený. Vstup je 35E na auto. Pri vstupe je veľké parkovisko, kde je možné sa rozhliadnúť na krásu. Ešte si nevieme predstaviť, čo nás čaká.--

Na parkovisku pod Glossklocknerom
Na parkovisku pod Glossklocknerom
Na parkovisku tesne pod vrcholom ....
Vstupná brána za 35E ...
Takto vidí našu misiu navigácia ...

Ešte ku samotnej ceste na grosskolockner.Na ceste samozrejme stretnehe vozidlá všetkých vekových kategórii od najmodernejších cez historické až po staré azábavné. Samozrejem v podobnom rozsahu sú zastúpené aj motorky a bicykle. Samotný Leon zvládol cestu bez problémov. Používali sme hore prevažne len prevé 3 rýchlostne stupne a teplota oleja bola dosť často cez 110 stupňov. V podstate nič kritické len motor ostával na každom odpočívadle v behu a modlil som sa aby ručná brzda bola silná.

Spočiatku človek nevie čo bude následovať, takže preventívne zastavuje na každom odpočívadle, aby sa dosýtosti vynadíval na tu krásu ...
Auto stojí na voľnobehu aby sa schladil olej a tak ho pri tom stúpaní radšej podržíme :-D
výhľady spoza čelného skla ...
hore aj dole zmiešane staré aj nové ...
už sa blížime vrcholu
Ako sa udržiavala cesta v dávnych časoch ...
Angličan, blúdny holanďan..stretnete tu každú národnosť ...
snehová fréza
ozaj tam je vrchol ?
Parkovisko v 2400 metroch. Nie, to nieje najvyššie miesto ...

Najvyššie miesto je v nadmorskej výške 2571 metrov nad motorm. Je tam vyhliadka, kde zaparkuje tak približne 50 aut a vedie ku nemu uzučká zatáčkovita cesta. Ale opatrne a s kľudom sa tam postupne vystriedame všetky autá. Zaparkujete, spravite fotky do všetkých strán, pozriete sa na mapách kt vrch sa ako volá a aký je vysoký, pripadne si kúpite nejaký prezent v obchodíku zo suvenírmy a idete pekne dole na nižšie parkovisko. Tam máte k dispozícii záchody ZADARMO! Je síce pravda, že ste zaplatili vstupné za prejazd ale aj tak je to pre slováka prekvapujúce. Cestou dole si potom pozriete lýžiarské strediska, krásnu trávu a kravy ako z katalógu kľudne sa posúce vo výsške 2400 metrov nad morom a pekne za smradu vlastných bŕzd idete dole.


Merano a okolie

Dalši deň bol oddychový a pozostával z výstupu do lyžiarského stredicka MERANO2000. Samozrejme existovala jednoduchšia cesta nasadnúť na lanavku v Merane a vyniesť sa do výšky 2000 metrov alebo druhá ísť do mesta Falzeben po peknej kľukatej ceste. Môžete hádať akú cestu som si vybral :-D

V stredisku ak pominiem lacnejšiu cenu lanovky ako v Tatrách, lacnejšie parkovanie ako na hrebienku pre auto a lacnejsiu bobovu dráhu dvojnásobnej dlžky, tak sa naám naskytol prekrásny podľad na údolie Merana. Samozrejme hore je množstvo pekných a zaujímavých turistických trás kt. zvládnu a menej zdatní turisti.

Smer Stelvio pass ...

Cestu na Stelvio pass sme začali neskoro pred obedom a bolo takmer jasné, že to bude napriek relatívne lao km dlhšia cesta. Jeden z dôvodov o kt . sme do poslednej chvíle nevedeli, bola uzavretá cesta zo Stelvia do Bormia odkiaľ sme chceli ísť do bezcolnej zóny v krásnom lyžiarskom stredisku Livogno. Okrem nízkých cien je tam samozrejme krásna príroda. Ceny paliva v Taliansku a aj ako sme zistili vo Švajčiarsku boli na úrovni od 1,55 do 1,8 Euro za benzín BA95. NAtankovanie tam kde stojí benzín 1 Euro a nafta 85 centov, sa javilo ako veľmi dôležíté aj vzhľadom pre naše dalšie cesty a cenu za toto cestovanie. Začali sme cestu s následujúcimi údajmi.

Cena od načerpania bola od posledného tankovania ešte v rakúsku pred Grosskolcknerom a teda aj preto taká vysoká priemerna spotreba.

Kilometrov to sice nevyzerá veľa ale spolu s výhliadkami nám to zabralo 12 hodín a veľa veci sme nestihli....
Ani tento obrázok nevypovedá dostatočne o Stelviu..to sa nedá popísať. To treba zažiť ...
Ideme na Stelvio

Ukazujú sa perspektívy :-D A Lotus v dialke.

Lotus Elise na dohľad
Lotus Elise bližšie :-D
Lotus v pr.... Opel pred nami :-D
Kochame sa
Zátačka a za zátačkou zatáčka ...
Už sa blížime
Vzduch redne
A máme Vás
Parkovisko 2700 metrov nad morom. A LOTUS opäť pred nami :-D
Všeliaké pohybovadlá sa tu nájdu. Bolo by to na jeden fotoalbum ...

Pri schádzani zo Stelvia do Bormia nám táto značka prekazila plán a poslala nás cez Švajčiarsko a 15 km tunel za 15Euro. Ale stálo to zato ako potvrdili aj 2 slovenky na motorkách na benzin pumpe v Livigne.

Tam kde sme na Grossklocknery končili, sme na ceste zo Stelvia prechádzali Taliansko - Švajčiarsku hranicu ...

Tunel medzi Švajčiarskom a Talianskou bezcolnou zónou Livigno. Hneď za chrbtom máme Švajčiarsko - Talianskú hranicu s jastrabým pohľadom colníkov. Keďže tunel je ako vidno jednosmerný, čakáme cca pol hodinu na znamenie že môžeme ísť, Za tunelom nás čaká prekrásne jazero a rampa, kde vám zoberú 15 Euro za prejazd.

Nie to nieje tunelové videnie. To je problém spraviť fotku za jazdy po hrbolatej ceste tunela .....

Cena paliva oproti Talianským a švajčiarským 1,55 až 1,8 E za liter 95 trošku znížili výhodnosť ceny paliva ale našťastie aj ostatné veci ako alkohol, cigarety, voňavky alebo akéhoľvek potreviny elektronika, bicykle sú podstatne lacnejšie a ceny vykompenzujú. Ak by sme išli cez Bormia tak by to bolo lepšie. Okrem toho je to prekrásne miesto a ten benzín Shell bol podstatne lepší ako sme zvyknutý. Auto išlo podstane lepšie a prešli sme veľa km. Tankovali sme až v San Marine opäť.

Odjazd z Livigna do hôr na dalšiu horskú etapu v podobe priesmyku Gavia ...
Priesmyk Gavio je veľmi málo používaný a tak to bude zaujímavé ...
Upozornení nikdy nieje dosť
Človek si tu pripadá tak sám. ozaj len veľmi zriedka tu niekoho stretnete
NA vrchole je časť kt. by som nazval ako náhorna planina. Je to celkom veľký kus cesty s pamätníkom, jazerkami, kravami a hlavne tam bolo poriadne chladno cca 15 stupňov čo je polovica toho čo bolo dole.
len stáť a pozerať okolo by sa dalo hodinu. Je to tak ukľudňujúce miesto, kde asi aj hodinky idú pomalšie ...
A len tak mimochodom. Tie zadné LED svetlá sú pekné a tie predné sú super!

Nápis na dome hovorí, že sme 2652 metorv nad morom. Zaujímave je, že sme tam našli stádo kráv, pri schádzani asi cca 300 metrov nižšie, sme naďabili na kamzíky alebo im podobné stvorenia. Samozrejme zajace, srnky a iné stvorenia nepočítam ...

Výsledne parametre cesty po okruhu Stelvio len veľmi málo vypovedajú o ceste a zátačkách kt .sme zažili. Tu je nutné sa pokloniť schopnostiam motora 1,2 TSI 81 kW, ako veľmi statočného a skromného parťáka. Počas okruhu sme spravili ako aj mapa napovedala 324 km s priemernou rýchlosťou  39 km/hod a zo spotrebou 6,6 litra na 100 km. To je najvyššia spotreba akú som na počitadle videl. Dlhodobá spotreba stúpla po tejto tortúre na 6 litrov za 1918 km.

Z Merana cez Lago di Garda do San Marina

Vstup do republiky San Marino pred nami.

Cena nákupu v San Marine....

Zo San Marina cez Rimini, Lido di Jesolo, Terst, Rijeku do Splitu. 

pod kopcami San Marina ...

 V San Marine sme si našli ubytovanie cez Hotels.com.

Bol to v podstate hotel s bazenom a v okoli boli 5 postelove mobilné domčeky s plnou výbavou a klimatizáciou. Ideálne miesto na výlety do okolia. Cena 200 Euro tiež nieje na tento pre nás drahší kraaj úplne zlá. Každý domcek má svoju terazu odelenú od ostatných vysokým živím plotom a tak je klud zarucený. Na našom výlete do San marína a jeho historickej časti sme využili ponuku autobusovej prepravy za 1 Eurovy lístok nás autobus zobral spred "kempingu" a doniesol pod bránu san Marina. Tak isto nás podľa harmonogramu zobral domov. Je to iste lepšie riešenie ako hľadať voľné parkovisko s nepomerne vyššiou cenou za parkovanie.

Druhý deň sme potom navštívili páže mesta Rimini ktoré boli vzdialené od kempu cca 16 km. Rimini ako veľké mesto ponúka množstvo atrakcií a zabavypodľa potreby. Pláže však odľa mňa nestoja za veľa. Sú nudene dĺhe a široké s pieskoma slnečníkmi na prenájom. Voda je kalná sem tam riasy a do hlbokej vody treba ísť minimálne 50 metrov. Na pláži je možné si zacvičiť, zatancovať ale celkovo je to nudné miesto. Pláže Chorvátska sú pre mňa lepšie. Pokiaľ sa týka cien tak benzín je mierne lacnejší akov Taliansku samotnom ale nie o vela asi cca 10 centov menej. Potreviny v samotnom San maríne sú dosť vysoké. Za chieb, minerálku, syr, jogurtové mlieko a 4 ks šunky necháte cez 10Euro.

Zo samotného Rimini sme pokračovali po normálnej ceste okolo mora až do Benátok. Je príjemnejšie nasávať prírodu a okolie ako betón dialnice. Je to lacnejšie na poplatkoch za dialnicu, spotreba je podstatne nižšia. U nác sa pohybovala do 4,5 litra na 100 km. Je však celkom plná a rýchlosť je často obmedzená na 70 km/hod. Ja si pri tom hovorím, že na dovolenke má Slovák stále viac času ako peňazí. :-D

Voda, voda, samá voda

Samotné Benátky už niesú veľmi o autách ale o lodiach. Musíte tam však auto dostať. Ja som požil na vstup Piazzale Roma kde je viacero možností zaparkovať a odtiaľ idú všetky druhy dopravy všetkými smermi. Parkovanie je trošku horor ale dá sa to zvládnuť. MAli sme na výber v podstate z 2 poschodvých parkovísk. V jednom je celodenný poplatok 30E a je jedno ako dlho z tých 24 hodín tam parkujete. Vo veľajšiom parkuje platíte podľa času. Nás stálo parkovanie na 4 hodiny 14 Euro. Mne 4 hodiny stačia na prehliadku. prešli sme veľký okruh Benátok a videli najdôležitejšie pamiatky. Nevyužili sme pri tom lodnú prepravu ale chodili len povlastných. Je dôležité si kupiť mapu, pretože mostov dosť málo a ľahko sa zamotáte. Moja naivna predstava, že prejdem kdekoľvek sa nepotvrdila. Na posledný usek a hladanie skratky na parkovisko som použil navigáciu a tá ma dostala na miesto skratkami kde sa nepohybovali ani turisti a vyzeralo to ako mrtvé mesto. Ale bolo to rýche a efektívne.

Z benátok sme vyrazili potom na Terst a Rijeku opäť mimo dialnic, pretože sa stmievalo a mali sme doť času. Prvý trajekt zo Splitu do Supetaru ide ráno od cca 5. TAkže kľudná cesta aj s krátkym spánkom po ceste podľa potreby.

cesta do Benátok. Voda vpravo, voda vľavo ...

Prevažná rýchlosť na cestách mimo dialnice s reálnou okamžitou spotrebou. Nie nieje to diesel ..

Spotreba o pol noci po natankoaní v Rijeke. Spotreba od načerpania je pokazená. Pri stáni v podzemnej garáži v Benátkach došlo ku chybe, kedy riadiaca jednotka vyhodnotila po naštartovaní, že bolo tankované a vynulovala toto počitadlo. Takže spotreba od načerpania je v podstate spotrebou od štaru v Benátkach. Táto spotreba je teda spotrebou na ceste Benátky- Rijeka po bežných cestách bez mýta.

Zo Supetaru na BOL 

Kde končí na Brači asfalt, začína štrk ...

Cestu na najznámejšiu páž Chorvátska na Bol sme sa rozhodli absolvovaťpo menej známej ceste na mape označenej ako veľký had. Bohužiaľ tesne pred BOLom sa cesta skončila a ostala len kamenistá cesta vu výstavbe. Aj ked nam navigacia tvrdila ze mame pokracovať  po ceste asi 10 km, po pár km bolo po ceste kt skončila ako ostrý zlom. Pokračovať sa dalo jedine rogalom. TAkže sme sa potupne museli vrátiť a z peknej cesty bola obyčajná cesta na Bol....

dalej to nepojde

naša cesta mala ísť vľavo a nakoniec sme museli použiť tú vpravo ...

Zo Supetaru po starej ceste do Zagrebu a potom po dialniciach do Košíc. 

Lets go home ....

Cestu domov sme sa rozhodli absolvovať cez staru cestu okolo Plitvickýj jazier ako minulý rok, kde je podstatne menšia premávka a krajšia krajina, dá sa spraviť spotreba a nemá človek nervy, že platí za stánie po dialniciach v kolónach.

Začali sme po prejední trajektom zo Supetaru na Bol a bolo bratu skoro 12 hodín poludnie. Prechádzky po terénnych cestách Bolu nás stali veľa paliva a tak sa hodnoty dlhodobej spotreby skazili.

Po starej ceste sa ukazujú človeku krajšie scenérie ako pri jazde po dialnici. Nie je to o stáde rútiacom sa domov ale o dovolenke.

V zagrebe sme tak mali priemernú spotrebu len 5,1 litra na 100 km a dlhodobá sa tiež upravila smerom dole.

Pri výjazde na dialnicu v Zagrebe bol však dojaz kritický ...

Za zagrebu to bolo už systémorýchlo domov s malým zdržaním na preplnenej hranici pretože som zabudol odbočiť na starú colnicu a potom po madarsku čo to šlo a samozrejme krížom cez Budapešť do KE.

 pred pol nocou sa vKošiciach uzavrel kruh. Najazdili sme takmer 4000 km od štartu v košiciach a takmer 4500 km od kúpy auta. Výsledky doma boli nasledujúce :

Spotreba od štartu v Splite. Priemer zhoršil rýchlejší presun MAďarskom.

Dlhodobá spotreba sa vplyvom posledných km vrátila ku akceptovateľným 5,9

Jazda, spotreba a priemer od načerpania v Zagrebe všetko vysvetľuje ...

Dakujem Leoniku za príjemnú jazdu po Európe.

Ideme ďalej...

Pri 16888 km som namontoval  ťažné zariadenie. Vybral som nakoniec produkt od filmy Wesfalia kt je aj dodávateľom do prvovýroby. Zariadenie chcem využivať ako nosič na bicykle. Bohužial ma mrzí diera v nárazniku. Seat nema v ponuje krytky ťažného zariadenia, takže si ju musim vyrobiť sám.

Samozrejme som dokončil rozšírenie funkcii vozidla k už proklamovanému testu ručičiek pri šťarte a LAP timeru (stopiek) na dispeji palubného počítača som doplnil zobrazenie cúvacich senzorov na displeji rádia a zapol denné svietenie zadných LED svetlometov. Ešte stále mi ostáva nastavenie Corneringu.

https://www.youtube.com/watch?v=6w5Z6hjWGiw

Po 2 tyždňoch stánia na parkovisku som si konečne našiel čas vyčistiť interér po dovolenke upratať a vyskúšať nové priprávky z kozmetiky. Na karosériu ešte nebol čas, ale vyčistil som aspoň zadné partie auta od písmenok 

21.10.2015

Po mesiaci stánia v garáži som sa rozhodol vymeniť olej a olejový filter v cca polovici jeho zivotnosti. Samozrejme som použil olej kt. používam vždy a vo všetkých svojiích autách. Mobil1 5W-30. 

Poriadne zohriatie oleja na 90 stupňov a šup ho vonku pri 16952 km a nový MOBIL1 a originál filter dnu ...

Pekné počasie sme využili na posledný výlet pred zimným spánkom na Vinianske jazero. Po výlete už len vyčistiť a zazimovať. Samozrejme ako vždy sme cestu zdokumentovali ohľadom spotreby a vyskúšali vplyv nižších toplôt na spotrebu.

Vstupná štatistika jazdy ...

Spotreba od načerpania v KE a spotreba priemerna po prijazde do MI. Priemer 4,9 litra na 100 km, pri tých stániach na semafóroch pri rozkopávkach a množstve aut je celkom fajn.

Po návrate do KE bola štatistika jazdy následovná. Od domu to bolo presne 5 litorv a od natankovania pri výjazde z Košic potom pekných 4,9 litra za cestu KE-Vinne-KE čo eleminuje vplyv výškových rozdielov na ceste.

Výsledna hodnota dlhodobej spotreby od kúpy auta je stále prijateľných 5,9 litra na 100 km

Stav tachometra na konci sezóny sa tak zastavil na 17117 km a do jari ak sa nič mimoriadne nestane by sa nemal už veľmi zmeniť. Už nás čaká len jemné prevoskovanie a vyčistenie a uloženie na spánok.

17.3.2016

Po pár mesiacoch som navštívil auto v garáži. Stálych 15 stupňov mu robilo dúfam dobre a tak zmenou je len trošku prachu na karosérii. TAk som ho trošku naštartoval a presunul na zdvihák, aby som mohol začať projekt aerodynamika podlahy. Snahou je zakrytovať čo najviac podvozok a dosiahnúť lepšiu aerodynamiku. Jednotlivé krytovanie podlahy využijem z koncernových modelov s platformou MQB. Začal som spodným plastom za prednou nápravnicou kt. používajú TDI verzie s nizkotlakým EGR ,ako ochranu jeho výfukovej klapky. TAk isto je potrebné zakrytovať ešte dalšiu časť stredného tunela kt. budem musieť vyrobiť a doplním ešte jeden plast pred zadnú nápravu a jeden medzi zadnu napravu a podlahy s rezervným kolesom. Rôzne verzie majú rôzne riešený výfuk a tak budem musieť spraviť asi aj úpravy na výfuku. Samozrejme použijem omotávku na výfuk, aby som znížil teplotu v okolí a tak isto použijem tepelnú uchranu aj na plasty a karbón v okolí výfuku.

......predný ochranný plast namontovaný a další kus musíme vyrobiť. Kartónova forma je spravená...

...zadný tlmič výfuku zakrýje plast medzi zadnou nápravnicou a miestom pre rezervu, krytík pred zadnu nápravu ešte potrebujem dokupiť, našťastie ho vyrábajú a montujú na niektoré octávaie ....

 

Samozrejme som počas zimy rozmýšľal aj nad motorom  a to presnejšie nad tým prečo nenamontovali do tohto motora blow-off ventil ako na starších turbomotoroch, ale aj na ich väčších a silnejších bratoch. Odôvodnenie kt. som získal sprostredkovane od motorárov, že pri tomto motore to nieje potrebné, ma veľmi neupokojil. Nenašiel som proste dôvod jeho nepotrebnosti. Jednak turbo nieje žiadny HITECH na guličkových ložiskách a aj keby bolo, tak spomalenie otáčok pri ubratí plynu sa bude prejavovať aj tak a to nehovorím o tej krátkej dráhe medzi turbom a klapkou s plastovou tvrde-neoblomnou trubkou. Nove Porsche používa pri nepoužití blow-off ventilu iný fígel. Ono nechajú škrtiacu klapku pootvorenú pri decelerácii a vypnú vstrekovanie. TAk nevznikne spätná vlna od klapky a brzdenie motorom je ešte intenzívnejšie. Inteligentné riešenie. Keďže ja toto naprogramovať do softvéru neviem a vyrábať prídavnu elektroniku kt. toto zabezpečí sa mi nechce, je jedinou cestou blow-off ventil domontovať. Našťastie nie som jediný kt. ma tento názor a tak firma Forge relatívne rýchlo pripravila potrebný kit. Samozrejme, že som neváhal a okamžite som si ho objednal.

kit Forge čakajúci na montáž
... kit Forge čakajúci na montáž ...

Prvý aprílový víkend som sa rozhodol, ze je čas vybrať auto von a prebudiť ho zo zimného spánku. Napriek tomu, že bolo v podzemí, tak nebolo prikrité a prachu sa tam trošku nazbieralo. Samozrejme hodinu na to ako som ho vyniesol na svetlo božie začalo pršať :-D. Niežeby to vadilo ale Murphy na nás stále bdie. Prvé čo som skontroloval či niektoré plasty kt. som nakúpil na aerodynamickú optimalizáciu podlahy, pasujú. No samozrejme nepasovali. Platforma MQB je totiž viac variabilná ako sme doposial boli zvyknutý a tak plast pred zadnú nápravu je kratší z Octavie ako potrebuje Leon ST....

Další deň následovala montáž kitu Forge kt som mal v kufri. Montáž je podľa návodu celkom jednoduchá a všetko pekne pasuje. Dokonca je tam aj zvukovy efekt ala rallye ale pre mna je to dosť detiský prejav a rozmýšľam skôr ako ho leiminovať. Asi skusim dať originálny ventil z 1,8T a skúsim výstup zaviesť do sania. Budet ale náročnejšie vzhľadom na orientáciu ventila a typu sania. Zatiaľ vydržíme. 

https://youtu.be/I-ryIFEDAeE    ak si chcete vypočuť výsledok

Samozrejme nedeľu sme využili na jarnú očistu karosérie, dotankovanie čerstvého 100 oktánového paliva a pár km na zregenerovanie batérie. A potom šup do podzemia, kde je bezpečné prostredie pred krúpami, púštnym pieskom a blbcami čo nevedia otvarať dvere bez kontaktu ...

 

22. apríl 2016.

Konečne dorazili pružiny Eibach kt sú pre mňa skôr prvkom aerodynamickej optimalizácie na plánované cesty po Európe ako športovým prvkom. Preto som si vybral klasickú seriu so snížením cca 2 cm ako tvrdšiu so sníženim 4 cm. Toto auto proste nieje mestský kundolap, ale auto na rodinné presuny. Samozrejme auto vyzerá lepšie ak je znížené, ale nesmie to byť na obtiaž v bežnej premávke. Už sa plánuje aj výlet do Nemecka, kde jedným z mojích tajných snov je zajazdiť Nurburgring. Neveime či v tom čase bude voľná trať a či presvedčím manželku, ale mám naštastie ešte syna kt. verím pomôže správne vplývať.

Samozrejme začiatkom je nameranie výšok pred montážou pružín a odfotenie auta ako celku aby sme nehovorili len o pocitoch.

Samotné pružiny sú podstatne rozdielne ako sériove. Aj dorazy sú nižšie samozrejme.

Aj keď to možno nevyzeá postupne, je dôležité vidieť rozdiel pred a po vedľa seba. Samozrejme prvé položenie auta na nové pružiny nieje úplne presné ale zníženie 1,5 cm ihneď naznačuje, že všetko bude OK a požadované zníženie v rozsahu 15 až 20 mm je dosiahnuté. Aj rovnomernosť zníženia je OK.

Akcia znižovanie bola teda úspešne ukončená a môžeme začať plánovať výlet do zahraničia. Moje hľadanie cieľov naberá obludné rozmery až mám strach to povedať manželke. Zhodou náhod sa ukazujú stále nové a nové ciele a bojím s, že týždeň bude málo. Po ceste cez Poľsko som si spomenul, že by stálo za pozretie vo Wolfsburgu aj napriek tomu, že teraz už nepôjdem na Lupe 3L ako minulý rok ale na Seate. Nurburgring je už potvrdený keď som dostal od rodiny informáciu, že vstupenky na jazdu už sú kúpene. TAkže niet cesty späť :-D. Okrem výletu cez Holandsko a návštevu mesta Bruggy a Brussel ešte na koniec sa ukazuje ako reálne navštíviť vyvrcholenie zrazu vo Worthersee. Až mám zimoriavky. Uvidíme čo nakoniec  z toho bude.

 

Samozrejme nedielnou súčasťou úpravy podvozku je aj kontrola a nastavenie geometrie. NAšťastie môžem využiťslužby zamestnávateľa a použiť jednu z najkvalitnejších geometríí a veľmi dobre vyškolených mechanikov. To je vždy prepoklad dobrého výsledku. NAšťastie mám večernú smenu takže bude kľud na prácu.

Zameranie na geometrii potvrdilo zlé hodnoty zbiehavosti. Všetky ostatné hodnoty boli v norme pre športový podvozok. Hodnoty sa preto skorigovali do požadovaných hodnôt. Výsledkom je protokol v ktorom môžete vidieť že hodnoty pre pravú a ľavú stranu sedia takmer na stotiny. A to nieje až tak bežné vidieť. Hovorí to o preciznej práci mechanika a samozrejme podvozku kt je v 100 percentnom stave. Predné odklony som zámerne nechal na hornej hrane tolerancie, pretože to zabezpečuje lepšiu priľnavosť v zatáčkach čo na Nurburgringu bude potrebné.

Dalším dôležitým bodom po oprave resp. uprave podvozku je aj nastavenie svetlometov. FULL LED svetlá vyžadujú na nastavenie dodržať nastavovacie prepoklady, to znamená zaťaženie vodičom, plná nádrž benzínu (paliva) a nastavenie cez diagnostiku. Samozrejme sme dodržali všetky prepoklady nastavenia a pri kontrole zistili, že svetla by svietli ozaj veľmi vysoko a osvetľovali vodičov. Po nastavení je už všetko vporiadku.

Už nám teda asi nič nebráni zrealizovať našu cestu Európou. Stav tachometra na protokole z geomerie je 17266. Asi bude za chvíľu podstatne zmenený .....

 

 

30.apríl 2016 .... 17350 km

Cesta po Európe sa stáva skutočnosťou skorým vstávaním o 2 ráno. Čaká nás takmer 1400 km cez Poľsko z plánvanou zastávkou vo Wolfsburgu. Nie som si istý či to všetko bude reálne a ako na tom bude posádka a hlavne ja. Beriem to ale tak, že ak sa podarí pojdeme ak nie tak nie. Nič sa nestane. Nervozita ma prebúdza už pre zvonením budíka a tak už som pred pol druhou začal nakladať batožinu a nervozne pozerať prečo môj syn ešte leži v posteli. Manželka samozrejme nespala takmer celú noc pretože prichystať klasický rezeň na cestu sa jej zdá ako veľmi podstatná vec. Proste stará škola :-D

Cestu začíname teda o 2:14 so stavom tachometra 17350 a plnou nádržou 95 oktánového paliva. Z pohľadu štatistiky cesty má teraz význam azda len dlhodobá spotreba a rýchlosť stanovená našou letnou dovolenkou. Cez zimu auto odpočívalo. Od kúpy auta sme najazdili spolu presne 4930 km prevažne mimo Slovenska. Prepokladané najbližšie tankovanie bude v Poľsku alebo až v Nemecku. Pri dnešných cenách palív to nehrá až takú zásadnu úlohu.

Prvá väčšia zastávka je po 470 km kdesi na Poľskej pumpe kde je štatistika následovná . Priemerná rýchlosť 93km/hod a spotreba 6,1l. Máme za sebou Poľske Tatry s mínusu 2 stupňami a cestu Poľskými dialnicami s rýchlosťami okolo 140 km/hod. Za optimálnu cestovateľskú rýchlosť považujem ja priemer 100 km/hod a ku tomu sa budeme musieť postupne dopracovať. Neobmedzená rýchlosť v Nemecku nám k tomu hádam rýchlo dopomôže.

Po 1000 km od štartu sú konešne hodnoty priemernej rýchlosti na úrovni. Avšak logicky ak vidí ručička tachometru často číslicu 200 nemôžeme sa stúpajúcej spotreby čudovať. Od posledného tankovania sa to radikálne ukazuje .... Priemerná rýchlosť 128km/hod a spotreba 7 litrov je aj tak dobré číslo na benzín.

Kedže zladiť 3 močové mechúriky je stále obťiažnejšie robíme si prestávky nie podľa potrieb tankovania ale biologických potrieb. Vždy sa je na čo pozerať lebo napriek 25 rokom je západny svet podstatne rozdielny ako ten náš.

Absolvujeme návštevu Wolfsburgu a veľmi rýchlo sa presúvame do cieľovej destinácie nedaleko Duisburgu. Keď hovorím rýchlo myslím tým na pomery 1,2 TSi pekelne rýchlu jazdu bohužiaľ často znepríjemňovanú zápchami a obchádzkami. Ak si nájdete dobrých spoločníkov na ceste kt sa nechcú zmieriť tým že ich predbieha Seat a ešte zo Slovenska, tak sa dostanete do situácie, že idete aj pol hodinu skoro stále plný plyn a rýchlosť je okolo 200. Mne sa podarilo dole miernym briežkom atakovať rýchlosť 230 km/hod. Auto napriek tomu stále pôsobilo stabilne čo potvrdila aj moja manželka s prekvapujúcou otázkou po chvíli pozerania na GPS navigáciu so slovami "To naozaj ideme dvesto ?" Keďťe synovi sa podarilo v tej chvili zaspať prepásol toto maximum a aj my sme prepásli možnosť to zdokumentovať. Taký frajer niesom, aby som vyťahoval telefón v týchto rýchlostiach.

NAkoniec sme dorazili do cela krátko pred 8 večer. Bol to dĺhy deň ale záverečna jazda napumpovala do mňa toľko adrenalínu, že som ešte nevedel zaspať do pol noci.

Posledné tankovanie pred cieľom, natankovali sme 102 oktánovy benzin ARAL. Priprava na zajtrajši NURBURGRING. Obchádzky zápchy celkom nevystihujú jazdu kt, sa odmenila priemernou spotrebou 8,1 litra. Toto asi dlho neprekonáme aj ked priemerná rýchlosť vraví niečo iné.

1.máj 2016 ..... 19173 km

Takto sme ukončili významný to deň 1. máj 2016. Význmaný bol z jazdeckého pohľadu pretože sa mi podarilo si splniť sen a zajazdiť si v zelenom pekle. Takto sa volá starý okruh okolo hradu Nurburg, kde jazdia všetci znalci aut, testuju automobilky svoje športové produkty. Je to pre človeka kt miluje autá a najma jazdu, takmer posvätné miesto. Počas tohoto dňa som prvý krát zmazal údaje dlhodobej štatistiky auta len aby som zdokumentoval priemernú spotrebu motora 1,2 TSi na okruhu. Bola okolo 15 litrov ale tieto údaje si môžete vypočuť na videách kt. som spravil počas jazdy. Preto už štatistika dostane iný rozmer a bude sa deliť na dlhodobú štatistiku pred zeleným peklom a po zelenom pekle. Ak používam mázov zelené peklo myslím, že zažitky toho dňa ich naplnili. Našťastie nie osobnou skúsenosťou, ale tým čo som videl a prežil.

Po vyresetovani dlhodobej spotreby sme tak začali počítať s hodnotami v skutku negatívnymi, to znamenas vysokou priemernou spotrebou 15 litrov na okruhu. Samotná jazdy po dialniciach boli prevažne v rýchlostiach okolo 160 km/hod s občasnými vyletmi ku 200. Po čase si proste zvyknete a prisposobite sa okoliu. Akosi nemá zmysel byť rýchlejši ani pomalši lebo len potom pôsobite ako nasratá včela v kostole alebo ako šetrný poliak...

Ked spomínam cesty, tak samozrejme ako autičkára vás po šase prestanú zaujímať aj veľmi zaujímave autá a ked pridete blizko Nurburgringu tak aj nové Porsche GT3RS akosi zovšednie, lebo je ich proste veľa. Začnú vas tak zaujímať autá ako Zafira s rámom a tak podobne. Krajina v okoli je nádherna a stála by aj za týždňový vylet do okolia. Ak vás zaujíma viac okolo jazdy na samotnom okruhu alebo fotky z cesty kliknite na niektoré linky.

Prvá jazda so synom na okruhu. Je to jazda skôr hľadania a pochopenia ale samozrejme po dlhom čakaní na otvorenie kôli nehode na trati skôr krotká. Počas jazdy ma predbehli všelijaké autá ale v technickej pasáži som ich mal stále na dohľad. Znervózňoval ma však Ford Mustang, kt. šiel pol okruhu v mjich pätách napriek tomu, že som mu často umožňoval predbehnutie. Technická pasáž sa ide na mojom aute preažne na 3 rs. pretože jeho rozsah úplne postačuje mojej jazde. Samozrejme dalším zrýchľovaním by prišla na rad asi aj 4 ale to by chcelo ešte pér okruhov a lepšie brzdy a pneumatiky. Na tie sa nechcem vyhovárať pretože napriek tomu, že sú bežné Hankook Ventus Prime2, neboli limitujúcim faktorom. Mal som zapnuté ESP a to počas jazdy ani nebliklo, takže som bol daleko za limitmi auta a pneumatík.Samotné brzdy na okruhu tak isto nevedli. Ich limity som našiel skôr pri opakovaných brzdeniach na dialnici z 200 km rýchlosti. Vtedy sa začalo objavovať drobné chvenie ako pripomienka, že nie naozaj niesme stavané na toto.

https://www.youtube.com/watch?v=6k1hIJJd0nk

Ako ste mohli vidieť hneď tam bola nová nehoda ktorá zamedzila dalšiej jazde a vyhnala nás všetkých na parkovisko. Po odprataní mohla začať dlašia jazda na kt. sme plní adrenalínu presvedčili aj nič netušiacu mamičku. Tá to napriek počutým zvukom znášala statočne. Až sa je čudujem. Samozrejme jazda bola opäť prerušená haváriou. Hondy Civic Type R. Tú si môžete pozrieť na dalšiom linku.

https://www.youtube.com/watch?v=MdV-6mXVt2w

Havária Hondy Civic Type R bola dosť hrozivo vyzerajúca a konečnou stanocou pre toto auto. Pre tento okruh platí, že vas na neho nepripravý žiadna hra a žiaden video každý kopec aj hrbol je x väčší a horší ako sa Vám zdá. VAše telo robí veci kt. zažijete len na húsenkovej dráhe.

https://www.youtube.com/watch?v=szo6hEUdZA8

Ak si chcete pozrieť fotografe z toho dňa tak ich nájdete na FB profile Garage04001 ....

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.1054537614592164.1073741880.380189722026960&type=3

2.máj 2016 .....  19773 km   ...rok od predpredajného servisu.

4.máj 2016 ....  20043 km

5 máj. 2016 ..... 20823 km

 

7 máj. 2016 ..... 21823 km

S 21823 km na tachometri sme ukončili májový výlet po západných krajinách spravili sme 4473 km, čo bolo na začiatku nepredstaviteľné číslo. Tým sme prekonali aj náš prvý dvojtýždňový výlet po západnej európe. Ale vyzerá to, že náš další výlet tot číslo hravo prekoná. Hádam na to zdravie a peňaženka umožní.

Ostáva nám vyčistenie auta po tých kilometroch a jeho príprava na Celoslovensky SEAT zraz. Potom už len ďalšia plánovaná dovolenka. Bohužiaľ to vyzerá, že nás prvá servisná prehliadka zastihne v zahraničí a preto musíme absolvovať ju predčasne. Predsa len doma je doma. 

10.6.2016  21905 km Príprava na Celoslovenský zraz

Ako každý rok je tento čas, časom Celoslovenského SEAT zrazu. Ide ostretnutie ľudí kt vlastnia Seat, ale aj nevlastnia, ale majú správnu krvnú skupinu. Okrem posedenia a gulášu je tam aj šprint a slaon s časomierov, takže je možné si aj zašportovať :-D. Pri tej príležitosti som si preprogramoval funkcie elktronického stabilizačného programu a namiesto klasického "ESP on" alebo "ASR off ", som si preprogramoval voľby pomocou diagnostiky na ESP on, ESP sport a ESP off. Je tak viac možností vhodného nastavenia pri športovej jazde ale aj sa vyblázniť v zime na parkovisku bez ochrany andela stážneho.

Celoslovenský zraz nám priniesol jedno prvé miesto za šprint na 400 m v kategórii do 85 kW. NA ten polovičný krúťak oproti dieslom to nieje zlé ...

14.7.2016

Pred pár dňami som pri zopnití kľuča v spínačke začul nový zvuk. Zvuk palivoveho čerpadla. Znamenalo to, že čerpadlo nefunguje uplne správne a asi odchýdzaju ložiska elektromotorčeka. Podobný názor mal aj garačný technik a po pár dňoch čakania prišlo nové inovované čerpadlo od Boschu. Po jeho výmene je opäť ticho.

28.7.2016

Začala sa teda príprava na dovolenku a pokracovanie aerodynamicke optimalizácie. Počas služobnej cesty do BA som dokázal na služobnej Rapidke 1,2 TSi  81 kW spraviť spotrebu na ceste KE-BA-KE cez Zvolen pod 4 litre a pritom som opáť krásne okúsil súboj aerodynamiky a protivetra. To ma len utvrdili, že idem správnym smerom. Aerodynamika podvozku sa začal nákupom rôznych krytov z EKO verzii koncernu VAG a samozrejme úpravou výfuku aby bolo možné čo najlepšie zakrytovať spodok vozidla. Nesmiem zabudnúť ale aj na vonkajšia časti auta a tak z verzie Ecomotive pribudne do predneho nárznika horná aj dolná maska. Nebude to krajšie ani športovejšie ale určite efektívnejšie. V zadnej časti pribudnú odrhové hrany na 5 dvere. Všetky tieto úpravy by mali dostť spotrebu na ceste do Chorvátska pod 5 litrov pri plne naloženom aute a nie úplne defenzívnej jazde. Samozrejme už mám pripravené v hlave dalšie vylepšenia ale každé dalšie vylepšenie bude vyžadovať podstatne viac peňazí a námahy.

NA výfuk som použil trubky rovnakého priemeru ako má originálny výfuk, teda 50 mm. Trubky som zhánal v nerezovom prevedení a samozrejme pre mňa je hmotnosť až na prvom mieste, takže tenkostenné s hrúbkou steny 1 mm. Treba na nich čakať ale rozdiel je cítiť. Kým meter trubky hrubej 1,5 mm váži cca 1,8 kg, tak v hrúbke 1 mm len 1,2 kg a tých 600 gramov krát dlžka výfuku robí svoje. Použil som aj aftermarketové tlmiče na zníženie hločnosti a použijem aj termoizolačnú obmotávku Thermo Tec kt. pomáha znížiť jak teplotu na výfuku tak aj zvuk. Bonusom výfuku bude menší spätný tlak (protitlak) kt pomôže ku lepšiemu výplachu motora a možno aj miernemu zvýšeniu výkonu vo vyšších otáčkach. To ale ukáže až graf z brzdy.

          Podlaha osetrena, drziak pripevnený

Popri dokončovaniu výfuku sme spravili aj ochranu spodnej zadnej časti podvozku. Kúm bolo takmer všetko demntované, bola to idálna príležitosť. Ošetrenie častí podvozku ma však ešte stále čaká. Chcem navýšiť ochranu náprav ešte pred tým než sa tam zahryzne hrdza.

Po ukončení výfuku a aerodynamickej optimalizácii podvozku prichádzaju postupne na rad aj optimalizácie prednej a zadnej časti. Optimalizácia prednej časti pozostáva zo zmenených mriežok v nárazníku a žalúzii pred chladič. Horná mriežka je na rozdiel od pôvodnej úplne uzavretá aj keď na obrázku evokuje dojem, že tam sú drobné otvory. Spodná mriežka je takmer rovnaká, ale kraje sú tak isto uzavreté, takže sa zmenšil prierez otvoru. Za týmto otvorm by sa mali nachádzať žalúzie kt. sú ovládane riadiacou jednotkou motora. Tam ešte nemám presne doriešené ovládanie. Musim zistiť či je moja riaidaca jednotka schopná tieto žalúzie ovládať po zapojení a nakódovani alebo budem musiet vymyslieť vlatný spôsob ako ich ovládať na základe  teplôt motora alebo aj individuálne ich zavrieť alebo otvoriť. Zadnú časť čaká originálne krídlo a odrhové lišty na zadné okno. Ostáva už len doriešiť kryt tažného zariadenia a tým by mohla byť optimalizácia karosérie zvonku ukončená. Ostane ešte trochu práce na podvozku. 

12.8.2016 23747 km

Je pradoxné, že prvú testovaciu jazdu po optimalizácii aerodynamiky absolvovala moja manželka na krátkom výlete na Orave. Cesta prebehla bez závad a spotreba na 225 km ceste z Oravy do Košíc dopadla so spotrebou 5,1 litra na 100 km.

Okrem toho je celkom zaujímavé ako auto predpovedá najbližší servis. 244 dní je logických ale ešte predpovedá 6300 km do olejového servisu čo by znamenalo olejový servis pri 30 tisic km. To znamená, že auto hodnotí náš štýl jazdy a používanie auta ako veľmi dobré. Aj napriek jazdám cez horské priesmyky, jazde na Nurburgringu a rýchlich presunoch po Nemecku. Je zrejmé, že počet studených štartov je najdôležitejší parameter pri určovaní kvality oleja. A tých máme v pomere ku počtu najazdených km veľmi málo. TAk isto pomohlo, že auto v zime nejazdilo.

 

13.8.2014 23758 km

Prvá moja testovacia jazda bola z Košic do Plešivca. CCa 85 km jazdy a po ceste kde som pred nedávnom išiel na Skode Rapid Spaceback 1,2 TSi do BA a spravil som spotrebu 3,8 litra na 100. Je to teda vhodná cesta na porovnanie. Leon je samozrejme väčší a tažší ale má lepšiu aerodynamiku čo pri ustálenej jazde je rozhodujúcejšie. Sobotoa poobede je na cestu celkom fajn čas kôli premávke. Okrem policajtov je málo aut.

          Začínali sme v KE s týmito údajmi.

 

 

 

 

 

          Pod Sorožkou sa spotreba ustálila na priemere 3,9

 

 

 

 

 

          Na vrchole Sorožky to bolo už 4,6 čo neveštilo nič dobré ...

 

 

 

 

 

          NAkoniec v Plešivci sme skončili so spotrebou 4,1 litra.

          Oproti Rapidu to tak bolo o 0,2 l viac ale za vyššiej teploty.

 

 

 

 

 

18.9.2016  ..... 24143 km  Z Košic do Supetaru.

Málokedy sa stretne toľko zhod a náhod, že môžete svoj projekt vyskúšať v takmer ideálnych podmienkach. Presne pred takmer úplným dokončením aerodynamickej optimalizácie, kt. Hlavným účelom bolo zníženie spotreby, môžem isť na presne rovnakú cestu ako pred rokom s tým istým autom. Viac ako 1000 km cesta by mala eliminovať drobné rozdiely a chyby merania a ukázať či sa úprava vydarila a ideme správnym smerom. Zhrňme preto zmeny kt. nastali od poslednej cesty na aute.

 

Keďže zvyšovať účinnosť motora nieje jednoduché a ani na aute v záruke by som to nerobil, ostávajú nám len úpravy smerujúce ku zníženiu odporov. Ako najvýznamnejší je odpor vzduchu, kt. Podľa poučky stúpa s druhou mocninou rýchlosti. Takže zvyšovanie odporu vzduchu nestúpa lineárne s rýchlosťou ale v hovorovom slengu stúpa dramaticky :-D. Takže od poslednej cesty sme vymenili na podvozku pružiny kvôli zníženiu svetlej výšky. Pomocou pružín Eibach som dosiahol zníženie o 1,5 cm, čo je dostatočné a ešte použiteľné pri bežnom užívaní auta. Nepotrebujem byť problémom pri nakladaní auta na trajekt, kde ľudia prevaľujú oči lebo ich zdržujete svojim odierajúcim sa podvozkom. Samozrejme podvozok a znížené ťažisko má aj ďalší efekt a to zlepšenie jazdných vlastností v zmysle dynamiky, takže zákruty sa dajú prechádzať rýchlejšie a jazda môže byť teda plynulejšia. Horšie to však znášajú členovia posádky. Aby so prešiel ku ďalším zmenám, tak úprava aerodynamiky dalej spočívala v pridaní krytovania podvozku. Na koncernovej platforme používajú množstvo „plastíkov“ kt. eliminujú turbulencie na podlahe vozidla a znižujú aerodynamický odpor. Zozbieraním dielov z verzii Ecomotive, Greenline, Bluemotion ale aj pomocou krytovania paketov pre zlé cesty som vyskladal lepšie zakrytovanie podvozku. Samozrejme ešte by tam bolo čo vylepšovať, ale to už nebude len o kúpení a montovaní ale aj o výrobe a prispôsobovaní. Keď sme už pri podvozku tak došlo aj k úprave výfuku. Stredná a zadná časť boli nahradené tenkostennou nerezovou trubkou. Výsledkom je nižší protitlak a teda zvýšenie efektívnosti vyplachovania motora a trošku nižšia hmotnosť výfuku.

Aby to nebolo  o úspechoch tak už prezradím tu, že výfuk sa úplne nevydaril pretože zvukevé spektrum kt. vyludzuje, je  na dlhšie cesty nepríjemné. Takže bude potrebovať asi viac úprav kým to bude pre mňa akceptovateľné.

Môžeme sa teda vrátiť ku úprave aerodynamiky karosérie. Tu som ak istou využil čo najviac dielov Ecomotive verzií. Na prednej časti som eliminoval prúdenie cez motor a okolo karosérie inštalovaním mriežok nárazníka. Horná mriežka je úplne nepriepustná a spodná mriežka je síce podobná originálnej ale na zmenšený prierez resp, otvor kt môže prichádzať vzduch. Ak rozmýšľate o probléme s chladením, tak žiadny nenastal, teplota vody bola počas celej cesty 90 a teplota oleja nepresiahla 103 stupňov. Tak isto klimatizácia fungovala bez problémov. Tak extrémne podmienky aby začal byť problém s chladením sa u nás nevyskytujú. V zime naopak bude sa motor rýchlejšie zohrievať. Jediným diskutabilným je teda pre mňa estetika. O tej maske sa proste nedá povedať, že je pekná.

Zadná časť ide v podobnom duchu ako predná. Využil som opäť diely programu Ecomotive , pripadne Cupra a doplnil zadnú časť o spojler 5 dverí a ku nemu odtrhové lišty na zadné sklo. Takže oblasť aerodynamiky karosérie použitím dostupných dielov sa skončila a ostáva už len možnosť vylepšenia s použitím vlastného návrhu a výroby. To je však veľmi zdĺhavé. Pred cestou do Chorvátska to však sú dostatočné zmeny na overenie zmysluplnosti. Zmysluplnosti myslím či daná úprava priniesla požadovaný efekt a nie či návratnosť investície sa vráti na prvej ceste alebo budem potrebovať najazdiť 123 tisíc km. Tu nejde o to, ale skôr o zábavu a pocit, že som niečo zmenil, vylepšil.

Na samotnú cestu som sa pripravil zbežnou kontrolou auta, kontrolov prevádzkových kvapalín a čo je najdôležitelšie vzdľadom na spotrebu, tlak v pneumatikách. Dal som tlak na hornú hranicu. Aby som ešte doplnil všetky relevantné informácie, tak použité palivo bolo v pomere 1 ku jednej zmesou paliva TAM 101 oktánov a 95 oktánoveho paliva od Slovnaftu.

 

 

 

 

 

Ide sa na cestu. Zo skúsenosti s minulých rokov a aktuálnej situácie som rozhodol isť večer okolo 10, aby som prišiel do miesta pobytu v čase okolo 14 hodiny, kedy bude sa možné ubytovať. Rezervu som si dal na to, aby som mal čas na uváženu jazdu s cieľom dosiahnúť spotrebu pod 5 litrov, na prípadný oddych môj a čakanie na trajekt. Neviem či niekto skúšal defenzívnu jazdu so zameraním na čo najnižšiu spotrebu. Je to omnoho namáhavejšie ako bežná jazda aj jazda rýchla. Musíte sa podstane viac sústrediť na sklon cesty, premávku pred vami, aby bola cesta čo naplynulejšia s čo najmenším počom brzdení. Brzdenie je totiž vyhodená energia. Palivo kt ste zmenili len na teplo na brzdových kotúčoch. Toto neustále sledovanie cesty, premávky a okamžitej spotreby je v konečnom dôsledku veľmi namáhave. Ak ste niekedy sledovali podrobnejšie niektorých svetoznámich rekordérov v spotrebe, tak sme možno postrehli, že jazdia maximálne 3 hodiny a potom potrebujú prestávku, pretože sú vyčerpaní. To u mňa nehrozí, ja nenávidim prestávky. Ale unavuje to, to súhlasím.

Takže poďme od filozofovania na cestu. Prvá časť cesty vedie cez Seňu a cez Maďarsko do Miskolca, kde začína diaľnica. Dodržovanie prepisov na tejto ceste ma za následok spotrebu 4,1 litra na 100 km. Je to rovnaký údaj ako som dosiahol pri poslednej testovacej jazde do Plešivca, rozdiel je len v tom, že auto je viac naložené. Pri ustálenej jazde po rovine však hmotnosť nehrá významnú úlohu.

Jazda po diaľnici logicky zvyšuje rýchlosť a logicky teda aj spotrebu. Všímam si však, že spotreba nestúpa tak rýchlo ako som bol zvyknutý. Pri ustálenej 130 km rýchlosti je to okolo 5,5 litra na 100 km. Udržiavaním tempa, voľbou cesty cez Budapešť a optimalizovaním rýchlosti z a do kopca bez tempomatu sa spotreba postupne dostáva ku hranici 4,9 litra na 100 km. Stúpa to relatívne pomaly a upevnuje nádej, že spotreba by sa mohla udržať okolo vysnívanej hranice 5 litrov. Ak bude cesta po Zagreb, kde pôjdeme dole z diaľnice, pokračovať rovnakým priebehom, je reálne udržať po starej ceste spotrebu okolo 5 litrov. Mám to vyskúšané z minulého roka, kde som opačným smerom dosiahol spotrebu 5 litrov na neupravenom aute.

Zadar sme dosiahli so spotrebou 4,9 litra a teraz už len ostávalo udržať. Jazda v noci po neznámej ceste a ešte aj navigácia kt sa rozhodla, že lepšie bude isť cez Bosnu, spolu s únavou ma dostávali do blbej situácie. Jazdil som lesné-horské rýchlostne skúšky pri hraniciach s Bosnou a rodina sa počas noci búrila, že aj napriek hladu mi ukážu čo ostalo v ich žalúdkoch. Nakoniec som sa prebojoval cez hory až na cestu medzi Karlovacom a Plitvickými jazerami. Tam som musel dať posádke oddych na zregenerovanie a oddýchnutie aspoň ¾ hodinku a hoj sa ďalej po starej známej ceste Plitvicke jazerá – SPLIT. Premávka bola našťastie celkom nízka a dovolovala mi tak si zvoliť svoj štýl jazdy. Priemerná rýchlosť postupne klesala, teplota vonku stúpala a prišlo na radu aj zapnutie klimy. Celá cesta je takmer bez benzínových pump a tak na prvej pred Splitom po prekročení magických 1000 km som zastavil a a natankoval 95 od Lukoilu. Natankoval som do plna ako doma na overenie čísel palubáku a natankoval som 50,6 litra čo zodpovedalo údajom palubáku. Dosiahol som teda výsledok v kt. som dúfal, ale aj neveril, že to dám. Výsledok dokázal, že som predsa len niečo spravil v prospech zlepšenia efektivity a že to nebolo márne.. 

 

 

Zo Supetaru domov ....

                                                                                                           

 

Cesta domov sa niesla v podobnom duchu. Nebolo však úmyslom prepísať tabuľky rekordov, ale skôr potvrdiť, že údaje zodpovedajú pocitom a aj pri vyšiej priemernej rýchlosti je možné dosiahnúť dobrú spotrebu. V tej dobe som úplne zabudol akú spotrebu som mal minulý rok na tejto ceste. Neviem prečo ma ani nenapadlo to pozrieť. Pamätal som si len jeden údaj a to spotrebu od prístavu do Zadaru, ktorá bola presne 5 litrov. Pamätám si to preto, že bola celkom dobrá na sériove auto, rok predtým som na sériovom Leone ale krátkom s motorom1.2 TSI 77 kW spravil 3,7 medzi Plitvickými jazerami a Zagrebom. Vždy som išiel inou cestou medzi Karlovacom a Zagrebom a každá z ciesto bola zlá. Tak som sa rozhodol skúsiť poslednú možnosť a ešte pred Karlovacom odbočiť na Vojnic a cez Glinu prejst na Velku Goricu. Vynechal som tak zápchu pred mýtnicou pri Zagrebe. Cesta je to pekná, ale nie pre rodinu kt. nemá v sebe kynedril alebo inú upokojujúcu látku.

Ale vráťme sa ku samotnej ceste. Opäť zaúradoval trajekt a zhoršil nám všetky hodnoty takže po 3 km kt sme absolvovali ku trajektu a z trajektu v Splite sme mali priemernu rýchlosť 13 km/hod a spotrebu 11,5 litra. A to sme ešte absolvovali ako jedno z posledných aut čo vyšlo z trajektu cestu v zápche cez niekoľko desiatok semaforov na okraj Splitu. Takže ani potom neboli hodnoty o nič lepšie. Nič ani nenasvedčovalo, že by som mohol dosiahnúť spotrebu ako minulý rok. A ani som nechcel. Bolo horúco, klima zapnutá.

Po 354 km sme stiahli priemer na slušných 5,6 litra a rýchlosť stúpala na 67 km/hod. Cesta bolal prázdna až po Plitvicke jazera, kde sa začala zhusťovať.

Až na odpobočku po Vojcic sme sa museli prispôsobovať premávke na ceste a tak nebolo možné výrazne ovplyvňovať spotrebu. Skor bolo nutné povolať do služby všetky kone pri obiehaní dlhých kolón aut.

V Zagrebe sme sa nakoneic po drobnom zablúdeni, pretože neaktulizovaná navigácia nepoznala niektoré nové cesty, napojili na diaľnicu a bez vačších problémov dorazili až ku hraniciam s Maďarskom. Rýchlejšia jazda po dialnici (väčšinou tesne nad 140) nám vylepšila priemernu rýchlosť na 76 km/hod, ale stúpla aj spotreba na 5,8l/100 km.

Cesta cez Maďarsko prebehla bez problémov. Bez problémov znamená, že som si za tie roky zvykol na šialených Maďarov kt vidiac slovenskú značku ich predbiehajúcu, chytajú amok a aj Daewoo MAtiz su schopní prinútiť k nadľudským výkonom, aby Vás predbehli. Keď sa Vám podobné veci stávaju 15 rokov, tak stratíte akúkoľvek pochybnosť, že to bola náhoda....

Ako väčšinou sme si vybrali prejazd Budapešťou namiesto obchvatu kt je dlhý a nonstop pod drobnohľadom radarov a polície. Cesta potom ubiehala opäť "normálane" a pred Miškolcom sme sa rozhodli dotankovať. NAše rozhodnutie bolo podporené výhražnou 30 na palubáku dojazdu :-D

Domov pred blok sme dorazili nakoniec s priemernou rýchlosťou 85 km/hod a s priemernou spotrebou 5,8 litra. Žiadne udivujúce čísla až kým som doma nepozrel cestu z minulého roka a údaje palubáku. Ako som spomínal vtedy som mal po Zagreb priemernú spotrebu 5,0 litra/100 km a potom som počas dialnice skončil doma na priemernej spotrebe 6,2l/100 km pri priemernej rýchlosti 81 km/hod. To znamená, že jazda po dialnici bola vtedy podstatne nákladnejšia z pohľadu spotreby ako teraz. To jednoznačne potvrdzuje, že úpravy aerodynamiky prinášali svoje ovocie a spotreba bola pri vyšších rýchlostiach kôli tomu nižšia ako pred úpravami. Ak si spomeniem na svoje ostatné cesty tak zatial asi najlacnejšia cesta bola na Fabii 1,4 TDi upravenej s dlhou prevodovkou verzie Greenline, kde som dosiahol spotrebu 4,8 litra, ale šiel som po dialnici a teda platil diaľničné poplatky. V celkových nákladoch na cestu bola asi cesta na benzínovom aute mimo diaľnic lacnejšia.

 

1.9.2016 .....  26305 km ..... Cesta na Slovakia Ring

Prvého Septembra sme boli pozvaný na Seat zraz v Orechovej Potôni, kde sa nachádza náš jediný okruh a výukove centrum beezpečnej jazdy. TAm sa rozhodol slovenský importér Seatov pozvať všetkých kt si v poslednej dobe kúpili nový seat a plus vybraných hostí. 400 km prázdnych ciest nám oäť dovolilo malý experiment. A to porvnať cestu nezaťaženým autom vo dvojici na okruh a potom cca pol hodinku okruhovej jazdy na plný plyn. Teda okážka dvoch extrémov v jeden deň. Maximálnu a minimálnu spotrebu dosiahnutu pri relatívne normálnej jazde. Normálnej v zmysle konkrétneho použitia na ceste v bežnej premávke a na uzavretom okruhu.

Vzhľadom na vzdialenosť sme začali cestu ako obvikle skoro ránov Košiciach. Natankovaná bola plná nádrž 101 oktánoveho paliva a okrem spomínaného bolo úmyslom požiť túto jednu nádrž na všetko. NA cestu tam a späť a aj na jazdu na okruhu. Cesta na okruh ubiehala normálne, spotreba sa stále pohybovala  medzi 4,5 až 4,8 litra na 100 km podľa toho v akejčasti cesty sme boli. Ako som už spomínal benzínovy motor je veľmi citlivý na protivietor a kopce, teda na všetky zvýšené odpory, kde spotreba stúpa podstatne viac ako na dieslovom motore. NAjideálnejšia je jazda po rovine pri 80-100 km/hod kde sa spotreba pohybuje pod 4 litre. Naopak jazda na horský priechod vám zmení spotrebu aj o 0,3 až 0,5 litra (podľa toho koľko km už máte za sebou) a cesta po dialnici na hranici limitov (130-140 km/hod) dostáva spotrebu ku 5,5 litra. Hovorím tieto údaje konkrétne na moje auto s mojimi úpravami. Pre bežné auto bez aerodynamických úprav sú tieto čísla o čosi vyššie. TAkže na okruh sme nakoniec dorazili po 4 a pol hodine s priemernou rýchlosťou 86 km/hod a spotreba bola 4,5 litra. Dojazd ukazoval palubný počítač okolo 600 km čo by malo bohate stačiť na cestu domov a aj niečo na okruh by malo zvyšiť. Nevedeli sme však koľko paliva si bude pýtať na okruhu.

JAzda na okruhu je jazdou len v dvoch režimoch. Plný plyn alebo prlné brzdy. TAkmer 6 km Slovakiaringu má technické zátačkove posáže, mierne horizonty a aj celkom dlhé rovinky. Počas dňa bolo celkom teplo ...okolo 28 stupňov a moje auto má kôli aerodynamike prednú masku s podstatne nižším prietokom vzduchu (horná mriežkaje nepriechodna a dolná ma zmenšený prierez). To bude mať pri jazde na plný plyn svoj negatívny podiel, pretože chladenie bude sťažené. Celková jazda znamenala potom spotrebu 17,6 litra na 100 km a dostali sme sa ku maximálnej spotrebe tohoto motora pri športovej jazde s využívaním celého potenciálu motora. Samozrejme nám výraznejšie upravila celkovú spotrebu a dojazd sa scvrkol na 170 km. Či to bude možné dostať na úroveň aby sme dosšli domov bude otázne a bude zaležať od spotreby domov. Vyššia teplota, viac aut však bude asi proti tomu.

JAzdu na samotnom okruhu si možete pozrieť kliknutím na odkaz. Sám som sa čudoval, že ma po celý čas nepredbehol nikto a to tam boli 3x výkonnejšie mašiny. Bohužial zopár zaujímavých prbiehacich manévrov a výlet nového Seatu Ateca do štrku mi kamera nenahrala z dôvodu zaplnenia .

https://www.youtube.com/watch?v=UrweGd7-Hvk

Ku samotnej jazde na trati ešte spomeniem, že auto sa chovalo úplne v pohode. Nevedli ani brzdy kt. som sa bál asi najviac, pretože brzdenie na nemeckých dialniciach z vysokých rýchlosti im nerobilo dobre. Tu však fungovali bezchybne. Veľmi dobrý pocit som mal aj z úpravy režimov ESP. Išiel som v režime ESP Sport, kt mi dovoľoval pekné sklzy bez zásahu a ani na výjazdoch zo zatáčiek neobmedzoval výkon a dovolil jemný preklz. Pneumatiky sa chovali prekvapivo dobre a na konci sa nedrobili, ale boli na nich šúlance ako na plastickej gume. Motor a chladenie sa držalo statočne. Teplota vody bola stále okolo 90 stupňov a maximálna teplota oleja na kt som ho dokázal zohriať bola 130 stupňov. Najčastejšie sa však pohybovala v rozsahu 125 až 127 stupňov. Čas na okruhu nebol oficialne meraný ale podľa videa sa dá zmerať. Mne vychádzali časy na jednotlivé kolá v rozsahu 3 minúty až 3 minútý a 2 sekundy. Je to daleko za mojím osobným rekordom na Cupre, dokonca ja s Peugeotom 106 rallye som bol rýchlejší ale na obyčajné auto je to dobrý výsledok.

Cesta domov nakoniec skončila so spotrebou 7 litrov na 100 km. To je spotreba spolu za okruh a jazdu domov. Plaivo by nám bolo vydržalo asi až dovo ale prišli by sme s dojazdom nula. JAzda bez paliva však zbyťočne zaťažuje palivové čerpadlo (palivo ho aj chladi) a tak sme sa rozhodli v Moldave natankovať.

Zadná časť auta sa bude môcť pochváliť dalšiou navštívenou trasou pre tých čo auto a šoféroavnie považujú za koníček a záľubu a nie len nutné zlo používane na ceste do práce. Teraz nám pribudla nálepka zo Stelvia na kt. som musel čakať dlho .

Tieto obrázky nám v podstate ukončujú rok 2016 pre Seat. Zimu prežije opäť v garáži pri  stabilnej teplote nad bodom mrazu. Možno ešte počas krásnej jesene stihneme jeden výletik, potom poriadne vyčistenie a oštrenie a príprava na zimný spánok. Na jar nás potom bude čakať prvá servisná prehliadka po 2 rokoch a 30 tisic km ktorá ukončí aj 2 ročnú záruku. Možo ešte predtým stihneme jedno meranie výkonu na brzde.