Seat Leon ST 1.2 TSI

Po dlhom zvažovaní a alternatív na nové rodinné auto som sa nakoniec rozhodol vyskúšať benzínový motor. Je to po dhodobo užívanej felícii 1,3MPI, projekte Felica 1,6 Turbo a Seate Leon Cupra opäť auto zo statusom rodinné a dhodobo používané. Dlhodobo používaných bolo viac, ale nikdy neboli projektom skôr objektom. Spomeniem na Seat Toledo (1M) 1,9 TDi 81 kW alebo Seat Toledo (5P) 1,9 TSi 77 kW, kde okrem úpravy softveru a kolies neboli žiadne zmeny. Samozrejme keď sa dajaký osol nerozhodne, že ho zruší a prizabije mi rodinu ako pri Skode Fabia 1,4 TDi . Nejdem úplne do neznámej vody, pretože som mal možnosť jeden mesiac používať Golf7 s týmto motorom a aj na poslednej dovolenke som bol na krátkom Leone 1,2 TSi. Boli to ale ešte prevedenia so 77 kW motorom a normou Euro5. Teraz je to posledná reinkarnácia s 81 kW a plniaca normu Euro6. TAkže tu je úvodna fotogaléria na základe kt. som sa rozhodol ...

Upraviť stránku: Seat Leon ST 1.2 TSI
 

Výbava vozidla je podla mňa dostačujúca. jediné čo mi chýba trošku je vyhrievanie sedadiel a športové sedadlá.

  • LED svetlomety
  • Automatická klimatizácia
  • Tempomat
  • hands-free zariadenie
  • 16" disky z ľahkých zliatin
  • Interiérové LED osvetlenie
  • Strešné nosiče
  • Parkovacie senzory
  • Elektrické ovládanie všetkých okien
  • Palubný počítač
  • start-stop
  • Bočné zrkadlá elektricky nastav. a vyhrievané
  • MP3 prehrávač
  • čítacie zariadenie na SD karty
  • USB pripojenie
  • CD prehrávač
  • Airbag vodiča a spolujazdca
  • bočné airbagy
  • hlavové airbagy
  • kolenné airbagy
  • Predné hmlové svetlá
  • Multifunkčný volanta na dovolenku
  • Stredná lakťová opierka
  • svetelný a dažďový senzor
  • asistent rozbehu do kopca
  • upevnenie detskej autosedačky systémom ISOFIX
  • Alarm
  • Diaľkové ovládanie centrálneho zamykania
  • Elektronický stabilizačný program (ESP)
  • Protipreklzový systém (ASR)
  • Antiblokovací systém bŕzd (ABS)
  • Imobilizér
  • elektronická uzávierka diferenciálu
  • Kontrola tlaku v pneumatikách

Európske turné

alebo malý okruh po veľkých kopcoch

Hneď po prevzatí auta na poslednú chvíľu som mal veľmi málo času na prípravu auta na dovolenku. Musela stačiť kontrola povinnej výbavy a jej doplnenie, kontrola náplni , pneumatík ad. Auto bolo prevzaté ako služobné od kamaráta kt. je kľudný a vyrovnaný človek, takže som sa skôr bál o to, že auto bude lenivé akoby malo byť zhumpľované.

Cesta z BA v noci prebiehala celkom OK po 10 večer som odchádzal z BA a nadránom okolo 2 som parkoval pred blokom. CEsta mala rýchlejší priebeh po Zvolen kde som tankoval a pomalší potom do KE. Prvý úsek bol s priemernou rýchlosťou 115 km/hod a spotrebou 6,1 l/100 km a druhý úsek bol s priemernou rýchlosťou 79 km/hod a spotrbou presne 5 litrov na 100 km. celá cesta tak bola 404 km za 4 hodiny a 23 minút s priemernou rýchlosťou 92 km/hod a s priemernou spotrebou 5,5 litra na 100km. Vedel som tak asi aké hodnoty očakávať na ceste po Európe.

Hodnoty z Bratislavy môžeme považovať za štartovacie údaje na začiatku cesty po Rakúsku, Taliansku a ako to býva často aj úplne inde ako to dokážu upraviť nepredvídateľné okolnosti.

Aby som nezabudol keďže je to viac o aute ako o cestách. Zabudol som spomenúť prvé pokusyo upgrade auta. Chcel som hlavne zapnúť cornering (prisviecovanie do zátačiek) a dalšie funkcie ale nakoniec čas mi neumožnil operáciu dokončiť, pretože trebalo nadefinovať viac parametrov ako som čakal a funkcie boli poísané v nemčine. Tak aspoň som zapol funkciu kontroly prístrojového panela - klasický prekmit ručičiek otáčkomera a rýchlomera a zapol som v menu palubného počítača funkciu LAP timer. Ostatné veci až po výlete.

Takže v nedeľu skoro ráno štartujeme úsek z KE cez BA a Viedeň do kúpeľného mestečka Merano na severe Talianska, kde budeme mať východiskový bod na potulky Alpami. čakalo nás ce 1100 km prevažne mimo dialnic Rakúska a TAlianska a časovo s prepokladaným príchodom okolo8 hodiny. V tom samozrejme navigácia nenaráta prestávky.

Prvotný plán bol asi takýto. Podarilo sa ho dodržať len po Grossklockner. Jeho krásy nás zabrzdili a neumožnili splniť poslednú časť podľa predstáv.TAkže koniec bol nasmerovaný priamo do Bolzana a Merana po cestách a čiastočne po dialnici. čo nás zabrzdilo je úplne jednoduché. Krása Alp a Grossklockneru.

Pred obedom sme už pozerali na prvé tunely a podhorie Alp a blížili sa ku Grossklockneru. Cesta bola prevažne mimo dialnic a spotreba bola pod 6 litrov.

Trošku mudrovania okolo Alp. Je neskutočné, ako je možné udržiavať také množstvo plochy v takom poriadku, všetko pokosené, upravené ... Asi to bude povahou ľudí a snahou nie mať veľa ale mať toľko, koľko viem obhospodárovať. Keby u nás zhabali všetok majetok o kt sa majiteľ nestará, bola by opäť polovica majetku znárodnená :-D

Pokiaľ sa jedná o auto je oproti dieslom kt. som používal najčastejšie, neuveriteľne kultivované a tiché. Ak idete dlhšie nad 1500 otáčok a nemáte zaradenú najvyššiu rýchlosť, tak sa sprvoti dožaduje šipkou na displeji preradenia hore. Ak nereagujete ukáže upozornenie, aby ste sledovali pozorne EKo typy :-D Pri bežnej jazde do 90 km/hod tak spotreba sa pohybuje medzi 3,7 až 4,7 litra na 100 km

Ani bežné počuteľné traktorové cvakanie kt. poznám z low end kategórie TDI modelov je preč. Ostáva len veľmi slušne hrajúce audio púšťané cez USB, SD, AUX, BT, CD ... proste akokoľvek vás napadne.

 

Pod grossklocknerom sme postupne došli po 844 km zo spotrebou 5,7l/100km a pri priemernej rýchlosti 80 km/hod. Čakala nás podstatne pomalšia a nepomerne krajšia cesta. Samozrejme navigácia hľadá spôsob ako sa tejto platenej ceste vyhnúť ale my máme jasný cieľ.

Samotny vstup na Grosskolockner je platený. Vstup je 35E na auto. Pri vstupe je veľké parkovisko, kde je možné sa rozhliadnúť na krásu. Ešte si nevieme predstaviť, čo nás čaká.--

Na parkovisku pod Glossklocknerom
Na parkovisku pod Glossklocknerom
Na parkovisku tesne pod vrcholom ....
Vstupná brána za 35E ...
Takto vidí našu misiu navigácia ...

Ešte ku samotnej ceste na grosskolockner.Na ceste samozrejme stretnehe vozidlá všetkých vekových kategórii od najmodernejších cez historické až po staré azábavné. Samozrejem v podobnom rozsahu sú zastúpené aj motorky a bicykle. Samotný Leon zvládol cestu bez problémov. Používali sme hore prevažne len prevé 3 rýchlostne stupne a teplota oleja bola dosť často cez 110 stupňov. V podstate nič kritické len motor ostával na každom odpočívadle v behu a modlil som sa aby ručná brzda bola silná.

Spočiatku človek nevie čo bude následovať, takže preventívne zastavuje na každom odpočívadle, aby sa dosýtosti vynadíval na tu krásu ...
Auto stojí na voľnobehu aby sa schladil olej a tak ho pri tom stúpaní radšej podržíme :-D
výhľady spoza čelného skla ...
hore aj dole zmiešane staré aj nové ...
už sa blížime vrcholu
Ako sa udržiavala cesta v dávnych časoch ...
Angličan, blúdny holanďan..stretnete tu každú národnosť ...
snehová fréza
ozaj tam je vrchol ?
Parkovisko v 2400 metroch. Nie, to nieje najvyššie miesto ...

Najvyššie miesto je v nadmorskej výške 2571 metrov nad motorm. Je tam vyhliadka, kde zaparkuje tak približne 50 aut a vedie ku nemu uzučká zatáčkovita cesta. Ale opatrne a s kľudom sa tam postupne vystriedame všetky autá. Zaparkujete, spravite fotky do všetkých strán, pozriete sa na mapách kt vrch sa ako volá a aký je vysoký, pripadne si kúpite nejaký prezent v obchodíku zo suvenírmy a idete pekne dole na nižšie parkovisko. Tam máte k dispozícii záchody ZADARMO! Je síce pravda, že ste zaplatili vstupné za prejazd ale aj tak je to pre slováka prekvapujúce. Cestou dole si potom pozriete lýžiarské strediska, krásnu trávu a kravy ako z katalógu kľudne sa posúce vo výsške 2400 metrov nad morom a pekne za smradu vlastných bŕzd idete dole.


Merano a okolie

Dalši deň bol oddychový a pozostával z výstupu do lyžiarského stredicka MERANO2000. Samozrejme existovala jednoduchšia cesta nasadnúť na lanavku v Merane a vyniesť sa do výšky 2000 metrov alebo druhá ísť do mesta Falzeben po peknej kľukatej ceste. Môžete hádať akú cestu som si vybral :-D

V stredisku ak pominiem lacnejšiu cenu lanovky ako v Tatrách, lacnejšie parkovanie ako na hrebienku pre auto a lacnejsiu bobovu dráhu dvojnásobnej dlžky, tak sa naám naskytol prekrásny podľad na údolie Merana. Samozrejme hore je množstvo pekných a zaujímavých turistických trás kt. zvládnu a menej zdatní turisti.

Smer Stelvio pass ...

Cestu na Stelvio pass sme začali neskoro pred obedom a bolo takmer jasné, že to bude napriek relatívne lao km dlhšia cesta. Jeden z dôvodov o kt . sme do poslednej chvíle nevedeli, bola uzavretá cesta zo Stelvia do Bormia odkiaľ sme chceli ísť do bezcolnej zóny v krásnom lyžiarskom stredisku Livogno. Okrem nízkých cien je tam samozrejme krásna príroda. Ceny paliva v Taliansku a aj ako sme zistili vo Švajčiarsku boli na úrovni od 1,55 do 1,8 Euro za benzín BA95. NAtankovanie tam kde stojí benzín 1 Euro a nafta 85 centov, sa javilo ako veľmi dôležíté aj vzhľadom pre naše dalšie cesty a cenu za toto cestovanie. Začali sme cestu s následujúcimi údajmi.

Cena od načerpania bola od posledného tankovania ešte v rakúsku pred Grosskolcknerom a teda aj preto taká vysoká priemerna spotreba.

Kilometrov to sice nevyzerá veľa ale spolu s výhliadkami nám to zabralo 12 hodín a veľa veci sme nestihli....
Ani tento obrázok nevypovedá dostatočne o Stelviu..to sa nedá popísať. To treba zažiť ...
Ideme na Stelvio

Ukazujú sa perspektívy :-D A Lotus v dialke.

Lotus Elise na dohľad
Lotus Elise bližšie :-D
Lotus v pr.... Opel pred nami :-D
Kochame sa
Zátačka a za zátačkou zatáčka ...
Už sa blížime
Vzduch redne
A máme Vás
Parkovisko 2700 metrov nad morom. A LOTUS opäť pred nami :-D
Všeliaké pohybovadlá sa tu nájdu. Bolo by to na jeden fotoalbum ...

Pri schádzani zo Stelvia do Bormia nám táto značka prekazila plán a poslala nás cez Švajčiarsko a 15 km tunel za 15Euro. Ale stálo to zato ako potvrdili aj 2 slovenky na motorkách na benzin pumpe v Livigne.

Tam kde sme na Grossklocknery končili, sme na ceste zo Stelvia prechádzali Taliansko - Švajčiarsku hranicu ...

Tunel medzi Švajčiarskom a Talianskou bezcolnou zónou Livigno. Hneď za chrbtom máme Švajčiarsko - Talianskú hranicu s jastrabým pohľadom colníkov. Keďže tunel je ako vidno jednosmerný, čakáme cca pol hodinu na znamenie že môžeme ísť, Za tunelom nás čaká prekrásne jazero a rampa, kde vám zoberú 15 Euro za prejazd.

Nie to nieje tunelové videnie. To je problém spraviť fotku za jazdy po hrbolatej ceste tunela .....

Cena paliva oproti Talianským a švajčiarským 1,55 až 1,8 E za liter 95 trošku znížili výhodnosť ceny paliva ale našťastie aj ostatné veci ako alkohol, cigarety, voňavky alebo akéhoľvek potreviny elektronika, bicykle sú podstatne lacnejšie a ceny vykompenzujú. Ak by sme išli cez Bormia tak by to bolo lepšie. Okrem toho je to prekrásne miesto a ten benzín Shell bol podstatne lepší ako sme zvyknutý. Auto išlo podstane lepšie a prešli sme veľa km. Tankovali sme až v San Marine opäť.

Odjazd z Livigna do hôr na dalšiu horskú etapu v podobe priesmyku Gavia ...
Priesmyk Gavio je veľmi málo používaný a tak to bude zaujímavé ...
Upozornení nikdy nieje dosť
Človek si tu pripadá tak sám. ozaj len veľmi zriedka tu niekoho stretnete
NA vrchole je časť kt. by som nazval ako náhorna planina. Je to celkom veľký kus cesty s pamätníkom, jazerkami, kravami a hlavne tam bolo poriadne chladno cca 15 stupňov čo je polovica toho čo bolo dole.
len stáť a pozerať okolo by sa dalo hodinu. Je to tak ukľudňujúce miesto, kde asi aj hodinky idú pomalšie ...
A len tak mimochodom. Tie zadné LED svetlá sú pekné a tie predné sú super!

Nápis na dome hovorí, že sme 2652 metorv nad morom. Zaujímave je, že sme tam našli stádo kráv, pri schádzani asi cca 300 metrov nižšie, sme naďabili na kamzíky alebo im podobné stvorenia. Samozrejme zajace, srnky a iné stvorenia nepočítam ...

Výsledne parametre cesty po okruhu Stelvio len veľmi málo vypovedajú o ceste a zátačkách kt .sme zažili. Tu je nutné sa pokloniť schopnostiam motora 1,2 TSI 81 kW, ako veľmi statočného a skromného parťáka. Počas okruhu sme spravili ako aj mapa napovedala 324 km s priemernou rýchlosťou  39 km/hod a zo spotrebou 6,6 litra na 100 km. To je najvyššia spotreba akú som na počitadle videl. Dlhodobá spotreba stúpla po tejto tortúre na 6 litrov za 1918 km.

Z Merana cez Lago di Garda do San Marina

Vstup do republiky San Marino pred nami.

Cena nákupu v San Marine....

Zo San Marina cez Rimini, Lido di Jesolo, Terst, Rijeku do Splitu. 

pod kopcami San Marina ...

 V San Marine sme si našli ubytovanie cez Hotels.com.

Bol to v podstate hotel s bazenom a v okoli boli 5 postelove mobilné domčeky s plnou výbavou a klimatizáciou. Ideálne miesto na výlety do okolia. Cena 200 Euro tiež nieje na tento pre nás drahší kraaj úplne zlá. Každý domcek má svoju terazu odelenú od ostatných vysokým živím plotom a tak je klud zarucený. Na našom výlete do San marína a jeho historickej časti sme využili ponuku autobusovej prepravy za 1 Eurovy lístok nás autobus zobral spred "kempingu" a doniesol pod bránu san Marina. Tak isto nás podľa harmonogramu zobral domov. Je to iste lepšie riešenie ako hľadať voľné parkovisko s nepomerne vyššiou cenou za parkovanie.

Druhý deň sme potom navštívili páže mesta Rimini ktoré boli vzdialené od kempu cca 16 km. Rimini ako veľké mesto ponúka množstvo atrakcií a zabavypodľa potreby. Pláže však odľa mňa nestoja za veľa. Sú nudene dĺhe a široké s pieskoma slnečníkmi na prenájom. Voda je kalná sem tam riasy a do hlbokej vody treba ísť minimálne 50 metrov. Na pláži je možné si zacvičiť, zatancovať ale celkovo je to nudné miesto. Pláže Chorvátska sú pre mňa lepšie. Pokiaľ sa týka cien tak benzín je mierne lacnejší akov Taliansku samotnom ale nie o vela asi cca 10 centov menej. Potreviny v samotnom San maríne sú dosť vysoké. Za chieb, minerálku, syr, jogurtové mlieko a 4 ks šunky necháte cez 10Euro.

Zo samotného Rimini sme pokračovali po normálnej ceste okolo mora až do Benátok. Je príjemnejšie nasávať prírodu a okolie ako betón dialnice. Je to lacnejšie na poplatkoch za dialnicu, spotreba je podstatne nižšia. U nác sa pohybovala do 4,5 litra na 100 km. Je však celkom plná a rýchlosť je často obmedzená na 70 km/hod. Ja si pri tom hovorím, že na dovolenke má Slovák stále viac času ako peňazí. :-D

Voda, voda, samá voda

Samotné Benátky už niesú veľmi o autách ale o lodiach. Musíte tam však auto dostať. Ja som požil na vstup Piazzale Roma kde je viacero možností zaparkovať a odtiaľ idú všetky druhy dopravy všetkými smermi. Parkovanie je trošku horor ale dá sa to zvládnuť. MAli sme na výber v podstate z 2 poschodvých parkovísk. V jednom je celodenný poplatok 30E a je jedno ako dlho z tých 24 hodín tam parkujete. Vo veľajšiom parkuje platíte podľa času. Nás stálo parkovanie na 4 hodiny 14 Euro. Mne 4 hodiny stačia na prehliadku. prešli sme veľký okruh Benátok a videli najdôležitejšie pamiatky. Nevyužili sme pri tom lodnú prepravu ale chodili len povlastných. Je dôležité si kupiť mapu, pretože mostov dosť málo a ľahko sa zamotáte. Moja naivna predstava, že prejdem kdekoľvek sa nepotvrdila. Na posledný usek a hladanie skratky na parkovisko som použil navigáciu a tá ma dostala na miesto skratkami kde sa nepohybovali ani turisti a vyzeralo to ako mrtvé mesto. Ale bolo to rýche a efektívne.

Z benátok sme vyrazili potom na Terst a Rijeku opäť mimo dialnic, pretože sa stmievalo a mali sme doť času. Prvý trajekt zo Splitu do Supetaru ide ráno od cca 5. TAkže kľudná cesta aj s krátkym spánkom po ceste podľa potreby.

cesta do Benátok. Voda vpravo, voda vľavo ...

Prevažná rýchlosť na cestách mimo dialnice s reálnou okamžitou spotrebou. Nie nieje to diesel ..

Spotreba o pol noci po natankoaní v Rijeke. Spotreba od načerpania je pokazená. Pri stáni v podzemnej garáži v Benátkach došlo ku chybe, kedy riadiaca jednotka vyhodnotila po naštartovaní, že bolo tankované a vynulovala toto počitadlo. Takže spotreba od načerpania je v podstate spotrebou od štaru v Benátkach. Táto spotreba je teda spotrebou na ceste Benátky- Rijeka po bežných cestách bez mýta.

Zo Supetaru na BOL 

Kde končí na Brači asfalt, začína štrk ...

Cestu na najznámejšiu páž Chorvátska na Bol sme sa rozhodli absolvovaťpo menej známej ceste na mape označenej ako veľký had. Bohužiaľ tesne pred BOLom sa cesta skončila a ostala len kamenistá cesta vu výstavbe. Aj ked nam navigacia tvrdila ze mame pokracovať  po ceste asi 10 km, po pár km bolo po ceste kt skončila ako ostrý zlom. Pokračovať sa dalo jedine rogalom. TAkže sme sa potupne museli vrátiť a z peknej cesty bola obyčajná cesta na Bol....

dalej to nepojde

naša cesta mala ísť vľavo a nakoniec sme museli použiť tú vpravo ...

Zo Supetaru po starej ceste do Zagrebu a potom po dialniciach do Košíc. 

Lets go home ....

Cestu domov sme sa rozhodli absolvovať cez staru cestu okolo Plitvickýj jazier ako minulý rok, kde je podstatne menšia premávka a krajšia krajina, dá sa spraviť spotreba a nemá človek nervy, že platí za stánie po dialniciach v kolónach.

Začali sme po prejední trajektom zo Supetaru na Bol a bolo bratu skoro 12 hodín poludnie. Prechádzky po terénnych cestách Bolu nás stali veľa paliva a tak sa hodnoty dlhodobej spotreby skazili.

Po starej ceste sa ukazujú človeku krajšie scenérie ako pri jazde po dialnici. Nie je to o stáde rútiacom sa domov ale o dovolenke.

V zagrebe sme tak mali priemernú spotrebu len 5,1 litra na 100 km a dlhodobá sa tiež upravila smerom dole.

Pri výjazde na dialnicu v Zagrebe bol však dojaz kritický ...

Za zagrebu to bolo už systémorýchlo domov s malým zdržaním na preplnenej hranici pretože som zabudol odbočiť na starú colnicu a potom po madarsku čo to šlo a samozrejme krížom cez Budapešť do KE.

 pred pol nocou sa vKošiciach uzavrel kruh. Najazdili sme takmer 4000 km od štartu v košiciach a takmer 4500 km od kúpy auta. Výsledky doma boli nasledujúce :

Spotreba od štartu v Splite. Priemer zhoršil rýchlejší presun MAďarskom.

Dlhodobá spotreba sa vplyvom posledných km vrátila ku akceptovateľným 5,9

Jazda, spotreba a priemer od načerpania v Zagrebe všetko vysvetľuje ...

Dakujem Leoniku za príjemnú jazdu po Európe.

Ideme ďalej...

Pri 16888 km som namontoval  ťažné zariadenie. Vybral som nakoniec produkt od filmy Wesfalia kt je aj dodávateľom do prvovýroby. Zariadenie chcem využivať ako nosič na bicykle. Bohužial ma mrzí diera v nárazniku. Seat nema v ponuje krytky ťažného zariadenia, takže si ju musim vyrobiť sám.

Samozrejme som dokončil rozšírenie funkcii vozidla k už proklamovanému testu ručičiek pri šťarte a LAP timeru (stopiek) na dispeji palubného počítača som doplnil zobrazenie cúvacich senzorov na displeji rádia a zapol denné svietenie zadných LED svetlometov. Ešte stále mi ostáva nastavenie Corneringu.

https://www.youtube.com/watch?v=6w5Z6hjWGiw

Po 2 tyždňoch stánia na parkovisku som si konečne našiel čas vyčistiť interér po dovolenke upratať a vyskúšať nové priprávky z kozmetiky. Na karosériu ešte nebol čas, ale vyčistil som aspoň zadné partie auta od písmenok 

21.10.2015

Po mesiaci stánia v garáži som sa rozhodol vymeniť olej a olejový filter v cca polovici jeho zivotnosti. Samozrejme som použil olej kt. používam vždy a vo všetkých svojiích autách. Mobil1 5W-30. 

Poriadne zohriatie oleja na 90 stupňov a šup ho vonku pri 16952 km a nový MOBIL1 a originál filter dnu ...

Pekné počasie sme využili na posledný výlet pred zimným spánkom na Vinianske jazero. Po výlete už len vyčistiť a zazimovať. Samozrejme ako vždy sme cestu zdokumentovali ohľadom spotreby a vyskúšali vplyv nižších toplôt na spotrebu.

Vstupná štatistika jazdy ...

Spotreba od načerpania v KE a spotreba priemerna po prijazde do MI. Priemer 4,9 litra na 100 km, pri tých stániach na semafóroch pri rozkopávkach a množstve aut je celkom fajn.

Po návrate do KE bola štatistika jazdy následovná. Od domu to bolo presne 5 litorv a od natankovania pri výjazde z Košic potom pekných 4,9 litra za cestu KE-Vinne-KE čo eleminuje vplyv výškových rozdielov na ceste.

Výsledna hodnota dlhodobej spotreby od kúpy auta je stále prijateľných 5,9 litra na 100 km

Stav tachometra na konci sezóny sa tak zastavil na 17117 km a do jari ak sa nič mimoriadne nestane by sa nemal už veľmi zmeniť. Už nás čaká len jemné prevoskovanie a vyčistenie a uloženie na spánok.

17.3.2016

Po pár mesiacoch som navštívil auto v garáži. Stálych 15 stupňov mu robilo dúfam dobre a tak zmenou je len trošku prachu na karosérii. TAk som ho trošku naštartoval a presunul na zdvihák, aby som mohol začať projekt aerodynamika podlahy. Snahou je zakrytovať čo najviac podvozok a dosiahnúť lepšiu aerodynamiku. Jednotlivé krytovanie podlahy využijem z koncernových modelov s platformou MQB. Začal som spodným plastom za prednou nápravnicou kt. používajú TDI verzie s nizkotlakým EGR ,ako ochranu jeho výfukovej klapky. TAk isto je potrebné zakrytovať ešte dalšiu časť stredného tunela kt. budem musieť vyrobiť a doplním ešte jeden plast pred zadnú nápravu a jeden medzi zadnu napravu a podlahy s rezervným kolesom. Rôzne verzie majú rôzne riešený výfuk a tak budem musieť spraviť asi aj úpravy na výfuku. Samozrejme použijem omotávku na výfuk, aby som znížil teplotu v okolí a tak isto použijem tepelnú uchranu aj na plasty a karbón v okolí výfuku.

......predný ochranný plast namontovaný a další kus musíme vyrobiť. Kartónova forma je spravená...

...zadný tlmič výfuku zakrýje plast medzi zadnou nápravnicou a miestom pre rezervu, krytík pred zadnu nápravu ešte potrebujem dokupiť, našťastie ho vyrábajú a montujú na niektoré octávaie ....

 

Samozrejme som počas zimy rozmýšľal aj nad motorom  a to presnejšie nad tým prečo nenamontovali do tohto motora blow-off ventil ako na starších turbomotoroch, ale aj na ich väčších a silnejších bratoch. Odôvodnenie kt. som získal sprostredkovane od motorárov, že pri tomto motore to nieje potrebné, ma veľmi neupokojil. Nenašiel som proste dôvod jeho nepotrebnosti. Jednak turbo nieje žiadny HITECH na guličkových ložiskách a aj keby bolo, tak spomalenie otáčok pri ubratí plynu sa bude prejavovať aj tak a to nehovorím o tej krátkej dráhe medzi turbom a klapkou s plastovou tvrde-neoblomnou trubkou. Nove Porsche používa pri nepoužití blow-off ventilu iný fígel. Ono nechajú škrtiacu klapku pootvorenú pri decelerácii a vypnú vstrekovanie. TAk nevznikne spätná vlna od klapky a brzdenie motorom je ešte intenzívnejšie. Inteligentné riešenie. Keďže ja toto naprogramovať do softvéru neviem a vyrábať prídavnu elektroniku kt. toto zabezpečí sa mi nechce, je jedinou cestou blow-off ventil domontovať. Našťastie nie som jediný kt. ma tento názor a tak firma Forge relatívne rýchlo pripravila potrebný kit. Samozrejme, že som neváhal a okamžite som si ho objednal.

kit Forge čakajúci na montáž
... kit Forge čakajúci na montáž ...

Prvý aprílový víkend som sa rozhodol, ze je čas vybrať auto von a prebudiť ho zo zimného spánku. Napriek tomu, že bolo v podzemí, tak nebolo prikrité a prachu sa tam trošku nazbieralo. Samozrejme hodinu na to ako som ho vyniesol na svetlo božie začalo pršať :-D. Niežeby to vadilo ale Murphy na nás stále bdie. Prvé čo som skontroloval či niektoré plasty kt. som nakúpil na aerodynamickú optimalizáciu podlahy, pasujú. No samozrejme nepasovali. Platforma MQB je totiž viac variabilná ako sme doposial boli zvyknutý a tak plast pred zadnú nápravu je kratší z Octavie ako potrebuje Leon ST....

Další deň následovala montáž kitu Forge kt som mal v kufri. Montáž je podľa návodu celkom jednoduchá a všetko pekne pasuje. Dokonca je tam aj zvukovy efekt ala rallye ale pre mna je to dosť detiský prejav a rozmýšľam skôr ako ho leiminovať. Asi skusim dať originálny ventil z 1,8T a skúsim výstup zaviesť do sania. Budet ale náročnejšie vzhľadom na orientáciu ventila a typu sania. Zatiaľ vydržíme. 

https://youtu.be/I-ryIFEDAeE    ak si chcete vypočuť výsledok

Samozrejme nedeľu sme využili na jarnú očistu karosérie, dotankovanie čerstvého 100 oktánového paliva a pár km na zregenerovanie batérie. A potom šup do podzemia, kde je bezpečné prostredie pred krúpami, púštnym pieskom a blbcami čo nevedia otvarať dvere bez kontaktu ...

 

22. apríl 2016.

Konečne dorazili pružiny Eibach kt sú pre mňa skôr prvkom aerodynamickej optimalizácie na plánované cesty po Európe ako športovým prvkom. Preto som si vybral klasickú seriu so snížením cca 2 cm ako tvrdšiu so sníženim 4 cm. Toto auto proste nieje mestský kundolap, ale auto na rodinné presuny. Samozrejme auto vyzerá lepšie ak je znížené, ale nesmie to byť na obtiaž v bežnej premávke. Už sa plánuje aj výlet do Nemecka, kde jedným z mojích tajných snov je zajazdiť Nurburgring. Neveime či v tom čase bude voľná trať a či presvedčím manželku, ale mám naštastie ešte syna kt. verím pomôže správne vplývať.

Samozrejme začiatkom je nameranie výšok pred montážou pružín a odfotenie auta ako celku aby sme nehovorili len o pocitoch.

Samotné pružiny sú podstatne rozdielne ako sériove. Aj dorazy sú nižšie samozrejme.

Aj keď to možno nevyzeá postupne, je dôležité vidieť rozdiel pred a po vedľa seba. Samozrejme prvé položenie auta na nové pružiny nieje úplne presné ale zníženie 1,5 cm ihneď naznačuje, že všetko bude OK a požadované zníženie v rozsahu 15 až 20 mm je dosiahnuté. Aj rovnomernosť zníženia je OK.

Akcia znižovanie bola teda úspešne ukončená a môžeme začať plánovať výlet do zahraničia. Moje hľadanie cieľov naberá obludné rozmery až mám strach to povedať manželke. Zhodou náhod sa ukazujú stále nové a nové ciele a bojím s, že týždeň bude málo. Po ceste cez Poľsko som si spomenul, že by stálo za pozretie vo Wolfsburgu aj napriek tomu, že teraz už nepôjdem na Lupe 3L ako minulý rok ale na Seate. Nurburgring je už potvrdený keď som dostal od rodiny informáciu, že vstupenky na jazdu už sú kúpene. TAkže niet cesty späť :-D. Okrem výletu cez Holandsko a návštevu mesta Bruggy a Brussel ešte na koniec sa ukazuje ako reálne navštíviť vyvrcholenie zrazu vo Worthersee. Až mám zimoriavky. Uvidíme čo nakoniec  z toho bude.

 

Samozrejme nedielnou súčasťou úpravy podvozku je aj kontrola a nastavenie geometrie. NAšťastie môžem využiťslužby zamestnávateľa a použiť jednu z najkvalitnejších geometríí a veľmi dobre vyškolených mechanikov. To je vždy prepoklad dobrého výsledku. NAšťastie mám večernú smenu takže bude kľud na prácu.

Zameranie na geometrii potvrdilo zlé hodnoty zbiehavosti. Všetky ostatné hodnoty boli v norme pre športový podvozok. Hodnoty sa preto skorigovali do požadovaných hodnôt. Výsledkom je protokol v ktorom môžete vidieť že hodnoty pre pravú a ľavú stranu sedia takmer na stotiny. A to nieje až tak bežné vidieť. Hovorí to o preciznej práci mechanika a samozrejme podvozku kt je v 100 percentnom stave. Predné odklony som zámerne nechal na hornej hrane tolerancie, pretože to zabezpečuje lepšiu priľnavosť v zatáčkach čo na Nurburgringu bude potrebné.

Dalším dôležitým bodom po oprave resp. uprave podvozku je aj nastavenie svetlometov. FULL LED svetlá vyžadujú na nastavenie dodržať nastavovacie prepoklady, to znamená zaťaženie vodičom, plná nádrž benzínu (paliva) a nastavenie cez diagnostiku. Samozrejme sme dodržali všetky prepoklady nastavenia a pri kontrole zistili, že svetla by svietli ozaj veľmi vysoko a osvetľovali vodičov. Po nastavení je už všetko vporiadku.

Už nám teda asi nič nebráni zrealizovať našu cestu Európou. Stav tachometra na protokole z geomerie je 17266. Asi bude za chvíľu podstatne zmenený .....

 

 

30.apríl 2016 .... 17350 km

Cesta po Európe sa stáva skutočnosťou skorým vstávaním o 2 ráno. Čaká nás takmer 1400 km cez Poľsko z plánvanou zastávkou vo Wolfsburgu. Nie som si istý či to všetko bude reálne a ako na tom bude posádka a hlavne ja. Beriem to ale tak, že ak sa podarí pojdeme ak nie tak nie. Nič sa nestane. Nervozita ma prebúdza už pre zvonením budíka a tak už som pred pol druhou začal nakladať batožinu a nervozne pozerať prečo môj syn ešte leži v posteli. Manželka samozrejme nespala takmer celú noc pretože prichystať klasický rezeň na cestu sa jej zdá ako veľmi podstatná vec. Proste stará škola :-D

Cestu začíname teda o 2:14 so stavom tachometra 17350 a plnou nádržou 95 oktánového paliva. Z pohľadu štatistiky cesty má teraz význam azda len dlhodobá spotreba a rýchlosť stanovená našou letnou dovolenkou. Cez zimu auto odpočívalo. Od kúpy auta sme najazdili spolu presne 4930 km prevažne mimo Slovenska. Prepokladané najbližšie tankovanie bude v Poľsku alebo až v Nemecku. Pri dnešných cenách palív to nehrá až takú zásadnu úlohu.

Prvá väčšia zastávka je po 470 km kdesi na Poľskej pumpe kde je štatistika následovná . Priemerná rýchlosť 93km/hod a spotreba 6,1l. Máme za sebou Poľske Tatry s mínusu 2 stupňami a cestu Poľskými dialnicami s rýchlosťami okolo 140 km/hod. Za optimálnu cestovateľskú rýchlosť považujem ja priemer 100 km/hod a ku tomu sa budeme musieť postupne dopracovať. Neobmedzená rýchlosť v Nemecku nám k tomu hádam rýchlo dopomôže.

Po 1000 km od štartu sú konešne hodnoty priemernej rýchlosti na úrovni. Avšak logicky ak vidí ručička tachometru často číslicu 200 nemôžeme sa stúpajúcej spotreby čudovať. Od posledného tankovania sa to radikálne ukazuje .... Priemerná rýchlosť 128km/hod a spotreba 7 litrov je aj tak dobré číslo na benzín.

Kedže zladiť 3 močové mechúriky je stále obťiažnejšie robíme si prestávky nie podľa potrieb tankovania ale biologických potrieb. Vždy sa je na čo pozerať lebo napriek 25 rokom je západny svet podstatne rozdielny ako ten náš.

Absolvujeme návštevu Wolfsburgu a veľmi rýchlo sa presúvame do cieľovej destinácie nedaleko Duisburgu. Keď hovorím rýchlo myslím tým na pomery 1,2 TSi pekelne rýchlu jazdu bohužiaľ často znepríjemňovanú zápchami a obchádzkami. Ak si nájdete dobrých spoločníkov na ceste kt sa nechcú zmieriť tým že ich predbieha Seat a ešte zo Slovenska, tak sa dostanete do situácie, že idete aj pol hodinu skoro stále plný plyn a rýchlosť je okolo 200. Mne sa podarilo dole miernym briežkom atakovať rýchlosť 230 km/hod. Auto napriek tomu stále pôsobilo stabilne čo potvrdila aj moja manželka s prekvapujúcou otázkou po chvíli pozerania na GPS navigáciu so slovami "To naozaj ideme dvesto ?" Keďťe synovi sa podarilo v tej chvili zaspať prepásol toto maximum a aj my sme prepásli možnosť to zdokumentovať. Taký frajer niesom, aby som vyťahoval telefón v týchto rýchlostiach.

NAkoniec sme dorazili do cela krátko pred 8 večer. Bol to dĺhy deň ale záverečna jazda napumpovala do mňa toľko adrenalínu, že som ešte nevedel zaspať do pol noci.

Posledné tankovanie pred cieľom, natankovali sme 102 oktánovy benzin ARAL. Priprava na zajtrajši NURBURGRING. Obchádzky zápchy celkom nevystihujú jazdu kt, sa odmenila priemernou spotrebou 8,1 litra. Toto asi dlho neprekonáme aj ked priemerná rýchlosť vraví niečo iné.

1.máj 2016 ..... 19173 km

Takto sme ukončili významný to deň 1. máj 2016. Význmaný bol z jazdeckého pohľadu pretože sa mi podarilo si splniť sen a zajazdiť si v zelenom pekle. Takto sa volá starý okruh okolo hradu Nurburg, kde jazdia všetci znalci aut, testuju automobilky svoje športové produkty. Je to pre človeka kt miluje autá a najma jazdu, takmer posvätné miesto. Počas tohoto dňa som prvý krát zmazal údaje dlhodobej štatistiky auta len aby som zdokumentoval priemernú spotrebu motora 1,2 TSi na okruhu. Bola okolo 15 litrov ale tieto údaje si môžete vypočuť na videách kt. som spravil počas jazdy. Preto už štatistika dostane iný rozmer a bude sa deliť na dlhodobú štatistiku pred zeleným peklom a po zelenom pekle. Ak používam mázov zelené peklo myslím, že zažitky toho dňa ich naplnili. Našťastie nie osobnou skúsenosťou, ale tým čo som videl a prežil.

Po vyresetovani dlhodobej spotreby sme tak začali počítať s hodnotami v skutku negatívnymi, to znamenas vysokou priemernou spotrebou 15 litrov na okruhu. Samotná jazdy po dialniciach boli prevažne v rýchlostiach okolo 160 km/hod s občasnými vyletmi ku 200. Po čase si proste zvyknete a prisposobite sa okoliu. Akosi nemá zmysel byť rýchlejši ani pomalši lebo len potom pôsobite ako nasratá včela v kostole alebo ako šetrný poliak...

Ked spomínam cesty, tak samozrejme ako autičkára vás po šase prestanú zaujímať aj veľmi zaujímave autá a ked pridete blizko Nurburgringu tak aj nové Porsche GT3RS akosi zovšednie, lebo je ich proste veľa. Začnú vas tak zaujímať autá ako Zafira s rámom a tak podobne. Krajina v okoli je nádherna a stála by aj za týždňový vylet do okolia. Ak vás zaujíma viac okolo jazdy na samotnom okruhu alebo fotky z cesty kliknite na niektoré linky.

Prvá jazda so synom na okruhu. Je to jazda skôr hľadania a pochopenia ale samozrejme po dlhom čakaní na otvorenie kôli nehode na trati skôr krotká. Počas jazdy ma predbehli všelijaké autá ale v technickej pasáži som ich mal stále na dohľad. Znervózňoval ma však Ford Mustang, kt. šiel pol okruhu v mjich pätách napriek tomu, že som mu často umožňoval predbehnutie. Technická pasáž sa ide na mojom aute preažne na 3 rs. pretože jeho rozsah úplne postačuje mojej jazde. Samozrejme dalším zrýchľovaním by prišla na rad asi aj 4 ale to by chcelo ešte pér okruhov a lepšie brzdy a pneumatiky. Na tie sa nechcem vyhovárať pretože napriek tomu, že sú bežné Hankook Ventus Prime2, neboli limitujúcim faktorom. Mal som zapnuté ESP a to počas jazdy ani nebliklo, takže som bol daleko za limitmi auta a pneumatík.Samotné brzdy na okruhu tak isto nevedli. Ich limity som našiel skôr pri opakovaných brzdeniach na dialnici z 200 km rýchlosti. Vtedy sa začalo objavovať drobné chvenie ako pripomienka, že nie naozaj niesme stavané na toto.

https://www.youtube.com/watch?v=6k1hIJJd0nk

Ako ste mohli vidieť hneď tam bola nová nehoda ktorá zamedzila dalšiej jazde a vyhnala nás všetkých na parkovisko. Po odprataní mohla začať dlašia jazda na kt. sme plní adrenalínu presvedčili aj nič netušiacu mamičku. Tá to napriek počutým zvukom znášala statočne. Až sa je čudujem. Samozrejme jazda bola opäť prerušená haváriou. Hondy Civic Type R. Tú si môžete pozrieť na dalšiom linku.

https://www.youtube.com/watch?v=MdV-6mXVt2w

Havária Hondy Civic Type R bola dosť hrozivo vyzerajúca a konečnou stanocou pre toto auto. Pre tento okruh platí, že vas na neho nepripravý žiadna hra a žiaden video každý kopec aj hrbol je x väčší a horší ako sa Vám zdá. VAše telo robí veci kt. zažijete len na húsenkovej dráhe.

https://www.youtube.com/watch?v=szo6hEUdZA8

Ak si chcete pozrieť fotografe z toho dňa tak ich nájdete na FB profile Garage04001 ....

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.1054537614592164.1073741880.380189722026960&type=3

2.máj 2016 .....  19773 km   ...rok od predpredajného servisu.

4.máj 2016 ....  20043 km

5 máj. 2016 ..... 20823 km

 

7 máj. 2016 ..... 21823 km

S 21823 km na tachometri sme ukončili májový výlet po západných krajinách spravili sme 4473 km, čo bolo na začiatku nepredstaviteľné číslo. Tým sme prekonali aj náš prvý dvojtýždňový výlet po západnej európe. Ale vyzerá to, že náš další výlet tot číslo hravo prekoná. Hádam na to zdravie a peňaženka umožní.

Ostáva nám vyčistenie auta po tých kilometroch a jeho príprava na Celoslovensky SEAT zraz. Potom už len ďalšia plánovaná dovolenka. Bohužiaľ to vyzerá, že nás prvá servisná prehliadka zastihne v zahraničí a preto musíme absolvovať ju predčasne. Predsa len doma je doma. 

10.6.2016  21905 km Príprava na Celoslovenský zraz

Ako každý rok je tento čas, časom Celoslovenského SEAT zrazu. Ide ostretnutie ľudí kt vlastnia Seat, ale aj nevlastnia, ale majú správnu krvnú skupinu. Okrem posedenia a gulášu je tam aj šprint a slaon s časomierov, takže je možné si aj zašportovať :-D. Pri tej príležitosti som si preprogramoval funkcie elktronického stabilizačného programu a namiesto klasického "ESP on" alebo "ASR off ", som si preprogramoval voľby pomocou diagnostiky na ESP on, ESP sport a ESP off. Je tak viac možností vhodného nastavenia pri športovej jazde ale aj sa vyblázniť v zime na parkovisku bez ochrany andela stážneho.

Celoslovenský zraz nám priniesol jedno prvé miesto za šprint na 400 m v kategórii do 85 kW. NA ten polovičný krúťak oproti dieslom to nieje zlé ...

14.7.2016

Pred pár dňami som pri zopnití kľuča v spínačke začul nový zvuk. Zvuk palivoveho čerpadla. Znamenalo to, že čerpadlo nefunguje uplne správne a asi odchýdzaju ložiska elektromotorčeka. Podobný názor mal aj garačný technik a po pár dňoch čakania prišlo nové inovované čerpadlo od Boschu. Po jeho výmene je opäť ticho.

28.7.2016

Začala sa teda príprava na dovolenku a pokracovanie aerodynamicke optimalizácie. Počas služobnej cesty do BA som dokázal na služobnej Rapidke 1,2 TSi  81 kW spraviť spotrebu na ceste KE-BA-KE cez Zvolen pod 4 litre a pritom som opáť krásne okúsil súboj aerodynamiky a protivetra. To ma len utvrdili, že idem správnym smerom. Aerodynamika podvozku sa začal nákupom rôznych krytov z EKO verzii koncernu VAG a samozrejme úpravou výfuku aby bolo možné čo najlepšie zakrytovať spodok vozidla. Nesmiem zabudnúť ale aj na vonkajšia časti auta a tak z verzie Ecomotive pribudne do predneho nárznika horná aj dolná maska. Nebude to krajšie ani športovejšie ale určite efektívnejšie. V zadnej časti pribudnú odrhové hrany na 5 dvere. Všetky tieto úpravy by mali dostť spotrebu na ceste do Chorvátska pod 5 litrov pri plne naloženom aute a nie úplne defenzívnej jazde. Samozrejme už mám pripravené v hlave dalšie vylepšenia ale každé dalšie vylepšenie bude vyžadovať podstatne viac peňazí a námahy.

NA výfuk som použil trubky rovnakého priemeru ako má originálny výfuk, teda 50 mm. Trubky som zhánal v nerezovom prevedení a samozrejme pre mňa je hmotnosť až na prvom mieste, takže tenkostenné s hrúbkou steny 1 mm. Treba na nich čakať ale rozdiel je cítiť. Kým meter trubky hrubej 1,5 mm váži cca 1,8 kg, tak v hrúbke 1 mm len 1,2 kg a tých 600 gramov krát dlžka výfuku robí svoje. Použil som aj aftermarketové tlmiče na zníženie hločnosti a použijem aj termoizolačnú obmotávku Thermo Tec kt. pomáha znížiť jak teplotu na výfuku tak aj zvuk. Bonusom výfuku bude menší spätný tlak (protitlak) kt pomôže ku lepšiemu výplachu motora a možno aj miernemu zvýšeniu výkonu vo vyšších otáčkach. To ale ukáže až graf z brzdy.

          Podlaha osetrena, drziak pripevnený

Popri dokončovaniu výfuku sme spravili aj ochranu spodnej zadnej časti podvozku. Kúm bolo takmer všetko demntované, bola to idálna príležitosť. Ošetrenie častí podvozku ma však ešte stále čaká. Chcem navýšiť ochranu náprav ešte pred tým než sa tam zahryzne hrdza.

Po ukončení výfuku a aerodynamickej optimalizácii podvozku prichádzaju postupne na rad aj optimalizácie prednej a zadnej časti. Optimalizácia prednej časti pozostáva zo zmenených mriežok v nárazníku a žalúzii pred chladič. Horná mriežka je na rozdiel od pôvodnej úplne uzavretá aj keď na obrázku evokuje dojem, že tam sú drobné otvory. Spodná mriežka je takmer rovnaká, ale kraje sú tak isto uzavreté, takže sa zmenšil prierez otvoru. Za týmto otvorm by sa mali nachádzať žalúzie kt. sú ovládane riadiacou jednotkou motora. Tam ešte nemám presne doriešené ovládanie. Musim zistiť či je moja riaidaca jednotka schopná tieto žalúzie ovládať po zapojení a nakódovani alebo budem musiet vymyslieť vlatný spôsob ako ich ovládať na základe  teplôt motora alebo aj individuálne ich zavrieť alebo otvoriť. Zadnú časť čaká originálne krídlo a odrhové lišty na zadné okno. Ostáva už len doriešiť kryt tažného zariadenia a tým by mohla byť optimalizácia karosérie zvonku ukončená. Ostane ešte trochu práce na podvozku. 

12.8.2016 23747 km

Je pradoxné, že prvú testovaciu jazdu po optimalizácii aerodynamiky absolvovala moja manželka na krátkom výlete na Orave. Cesta prebehla bez závad a spotreba na 225 km ceste z Oravy do Košíc dopadla so spotrebou 5,1 litra na 100 km.

Okrem toho je celkom zaujímavé ako auto predpovedá najbližší servis. 244 dní je logických ale ešte predpovedá 6300 km do olejového servisu čo by znamenalo olejový servis pri 30 tisic km. To znamená, že auto hodnotí náš štýl jazdy a používanie auta ako veľmi dobré. Aj napriek jazdám cez horské priesmyky, jazde na Nurburgringu a rýchlich presunoch po Nemecku. Je zrejmé, že počet studených štartov je najdôležitejší parameter pri určovaní kvality oleja. A tých máme v pomere ku počtu najazdených km veľmi málo. TAk isto pomohlo, že auto v zime nejazdilo.

Zopár fotiek zadného spojlera, kt. ukončil vonkalšiu optimalizáciu. Ešte ostáva zopár krytov na spodnú časť (predný veľký kryt pod motor z verzii TDI a kryt na zadnú nápravu). Pre modelový rok 2017 (Cupra) sa objavili zaujímave prahy podobné ako na audi A5 alebo ako som mal na projekte FAbia 1,4 TDi. TAkže možno ešte niesme pri konci....

A samozrejme fotky prednej masky. Optimalizácia hornej masky (napriek tvaru je uplne uzavretá) a spodnej ktorá je zmenšená. Otestované na Slovakiaringu. Bez problémov auto chladilo. Na spotrebe sa to prejavilo tak isto pozitívne.

13.8.2014 23758 km

Prvá moja testovacia jazda bola z Košic do Plešivca. CCa 85 km jazdy a po ceste kde som pred nedávnom išiel na Skode Rapid Spaceback 1,2 TSi do BA a spravil som spotrebu 3,8 litra na 100. Je to teda vhodná cesta na porovnanie. Leon je samozrejme väčší a tažší ale má lepšiu aerodynamiku čo pri ustálenej jazde je rozhodujúcejšie. Sobotoa poobede je na cestu celkom fajn čas kôli premávke. Okrem policajtov je málo aut.

          Začínali sme v KE s týmito údajmi.

 

 

 

 

 

          Pod Sorožkou sa spotreba ustálila na priemere 3,9

 

 

 

 

 

          Na vrchole Sorožky to bolo už 4,6 čo neveštilo nič dobré ...

 

 

 

 

 

          NAkoniec v Plešivci sme skončili so spotrebou 4,1 litra.

          Oproti Rapidu to tak bolo o 0,2 l viac ale za vyššiej teploty.

 

 

 

 

 

18.9.2016  ..... 24143 km  Z Košic do Supetaru.

Málokedy sa stretne toľko zhod a náhod, že môžete svoj projekt vyskúšať v takmer ideálnych podmienkach. Presne pred takmer úplným dokončením aerodynamickej optimalizácie, kt. Hlavným účelom bolo zníženie spotreby, môžem isť na presne rovnakú cestu ako pred rokom s tým istým autom. Viac ako 1000 km cesta by mala eliminovať drobné rozdiely a chyby merania a ukázať či sa úprava vydarila a ideme správnym smerom. Zhrňme preto zmeny kt. nastali od poslednej cesty na aute.

 

Keďže zvyšovať účinnosť motora nieje jednoduché a ani na aute v záruke by som to nerobil, ostávajú nám len úpravy smerujúce ku zníženiu odporov. Ako najvýznamnejší je odpor vzduchu, kt. Podľa poučky stúpa s druhou mocninou rýchlosti. Takže zvyšovanie odporu vzduchu nestúpa lineárne s rýchlosťou ale v hovorovom slengu stúpa dramaticky :-D. Takže od poslednej cesty sme vymenili na podvozku pružiny kvôli zníženiu svetlej výšky. Pomocou pružín Eibach som dosiahol zníženie o 1,5 cm, čo je dostatočné a ešte použiteľné pri bežnom užívaní auta. Nepotrebujem byť problémom pri nakladaní auta na trajekt, kde ľudia prevaľujú oči lebo ich zdržujete svojim odierajúcim sa podvozkom. Samozrejme podvozok a znížené ťažisko má aj ďalší efekt a to zlepšenie jazdných vlastností v zmysle dynamiky, takže zákruty sa dajú prechádzať rýchlejšie a jazda môže byť teda plynulejšia. Horšie to však znášajú členovia posádky. Aby so prešiel ku ďalším zmenám, tak úprava aerodynamiky dalej spočívala v pridaní krytovania podvozku. Na koncernovej platforme používajú množstvo „plastíkov“ kt. eliminujú turbulencie na podlahe vozidla a znižujú aerodynamický odpor. Zozbieraním dielov z verzii Ecomotive, Greenline, Bluemotion ale aj pomocou krytovania paketov pre zlé cesty som vyskladal lepšie zakrytovanie podvozku. Samozrejme ešte by tam bolo čo vylepšovať, ale to už nebude len o kúpení a montovaní ale aj o výrobe a prispôsobovaní. Keď sme už pri podvozku tak došlo aj k úprave výfuku. Stredná a zadná časť boli nahradené tenkostennou nerezovou trubkou. Výsledkom je nižší protitlak a teda zvýšenie efektívnosti vyplachovania motora a trošku nižšia hmotnosť výfuku.

Aby to nebolo  o úspechoch tak už prezradím tu, že výfuk sa úplne nevydaril pretože zvukevé spektrum kt. vyludzuje, je  na dlhšie cesty nepríjemné. Takže bude potrebovať asi viac úprav kým to bude pre mňa akceptovateľné.

Môžeme sa teda vrátiť ku úprave aerodynamiky karosérie. Tu som ak istou využil čo najviac dielov Ecomotive verzií. Na prednej časti som eliminoval prúdenie cez motor a okolo karosérie inštalovaním mriežok nárazníka. Horná mriežka je úplne nepriepustná a spodná mriežka je síce podobná originálnej ale na zmenšený prierez resp, otvor kt môže prichádzať vzduch. Ak rozmýšľate o probléme s chladením, tak žiadny nenastal, teplota vody bola počas celej cesty 90 a teplota oleja nepresiahla 103 stupňov. Tak isto klimatizácia fungovala bez problémov. Tak extrémne podmienky aby začal byť problém s chladením sa u nás nevyskytujú. V zime naopak bude sa motor rýchlejšie zohrievať. Jediným diskutabilným je teda pre mňa estetika. O tej maske sa proste nedá povedať, že je pekná.

Zadná časť ide v podobnom duchu ako predná. Využil som opäť diely programu Ecomotive , pripadne Cupra a doplnil zadnú časť o spojler 5 dverí a ku nemu odtrhové lišty na zadné sklo. Takže oblasť aerodynamiky karosérie použitím dostupných dielov sa skončila a ostáva už len možnosť vylepšenia s použitím vlastného návrhu a výroby. To je však veľmi zdĺhavé. Pred cestou do Chorvátska to však sú dostatočné zmeny na overenie zmysluplnosti. Zmysluplnosti myslím či daná úprava priniesla požadovaný efekt a nie či návratnosť investície sa vráti na prvej ceste alebo budem potrebovať najazdiť 123 tisíc km. Tu nejde o to, ale skôr o zábavu a pocit, že som niečo zmenil, vylepšil.

Na samotnú cestu som sa pripravil zbežnou kontrolou auta, kontrolov prevádzkových kvapalín a čo je najdôležitelšie vzdľadom na spotrebu, tlak v pneumatikách. Dal som tlak na hornú hranicu. Aby som ešte doplnil všetky relevantné informácie, tak použité palivo bolo v pomere 1 ku jednej zmesou paliva TAM 101 oktánov a 95 oktánoveho paliva od Slovnaftu.

 

 

 

 

 

Ide sa na cestu. Zo skúsenosti s minulých rokov a aktuálnej situácie som rozhodol isť večer okolo 10, aby som prišiel do miesta pobytu v čase okolo 14 hodiny, kedy bude sa možné ubytovať. Rezervu som si dal na to, aby som mal čas na uváženu jazdu s cieľom dosiahnúť spotrebu pod 5 litrov, na prípadný oddych môj a čakanie na trajekt. Neviem či niekto skúšal defenzívnu jazdu so zameraním na čo najnižšiu spotrebu. Je to omnoho namáhavejšie ako bežná jazda aj jazda rýchla. Musíte sa podstane viac sústrediť na sklon cesty, premávku pred vami, aby bola cesta čo naplynulejšia s čo najmenším počom brzdení. Brzdenie je totiž vyhodená energia. Palivo kt ste zmenili len na teplo na brzdových kotúčoch. Toto neustále sledovanie cesty, premávky a okamžitej spotreby je v konečnom dôsledku veľmi namáhave. Ak ste niekedy sledovali podrobnejšie niektorých svetoznámich rekordérov v spotrebe, tak sme možno postrehli, že jazdia maximálne 3 hodiny a potom potrebujú prestávku, pretože sú vyčerpaní. To u mňa nehrozí, ja nenávidim prestávky. Ale unavuje to, to súhlasím.

Takže poďme od filozofovania na cestu. Prvá časť cesty vedie cez Seňu a cez Maďarsko do Miskolca, kde začína diaľnica. Dodržovanie prepisov na tejto ceste ma za následok spotrebu 4,1 litra na 100 km. Je to rovnaký údaj ako som dosiahol pri poslednej testovacej jazde do Plešivca, rozdiel je len v tom, že auto je viac naložené. Pri ustálenej jazde po rovine však hmotnosť nehrá významnú úlohu.

Jazda po diaľnici logicky zvyšuje rýchlosť a logicky teda aj spotrebu. Všímam si však, že spotreba nestúpa tak rýchlo ako som bol zvyknutý. Pri ustálenej 130 km rýchlosti je to okolo 5,5 litra na 100 km. Udržiavaním tempa, voľbou cesty cez Budapešť a optimalizovaním rýchlosti z a do kopca bez tempomatu sa spotreba postupne dostáva ku hranici 4,9 litra na 100 km. Stúpa to relatívne pomaly a upevnuje nádej, že spotreba by sa mohla udržať okolo vysnívanej hranice 5 litrov. Ak bude cesta po Zagreb, kde pôjdeme dole z diaľnice, pokračovať rovnakým priebehom, je reálne udržať po starej ceste spotrebu okolo 5 litrov. Mám to vyskúšané z minulého roka, kde som opačným smerom dosiahol spotrebu 5 litrov na neupravenom aute.

Zadar sme dosiahli so spotrebou 4,9 litra a teraz už len ostávalo udržať. Jazda v noci po neznámej ceste a ešte aj navigácia kt sa rozhodla, že lepšie bude isť cez Bosnu, spolu s únavou ma dostávali do blbej situácie. Jazdil som lesné-horské rýchlostne skúšky pri hraniciach s Bosnou a rodina sa počas noci búrila, že aj napriek hladu mi ukážu čo ostalo v ich žalúdkoch. Nakoniec som sa prebojoval cez hory až na cestu medzi Karlovacom a Plitvickými jazerami. Tam som musel dať posádke oddych na zregenerovanie a oddýchnutie aspoň ¾ hodinku a hoj sa ďalej po starej známej ceste Plitvicke jazerá – SPLIT. Premávka bola našťastie celkom nízka a dovolovala mi tak si zvoliť svoj štýl jazdy. Priemerná rýchlosť postupne klesala, teplota vonku stúpala a prišlo na radu aj zapnutie klimy. Celá cesta je takmer bez benzínových pump a tak na prvej pred Splitom po prekročení magických 1000 km som zastavil a a natankoval 95 od Lukoilu. Natankoval som do plna ako doma na overenie čísel palubáku a natankoval som 50,6 litra čo zodpovedalo údajom palubáku. Dosiahol som teda výsledok v kt. som dúfal, ale aj neveril, že to dám. Výsledok dokázal, že som predsa len niečo spravil v prospech zlepšenia efektivity a že to nebolo márne.. 

 

 

Zo Supetaru domov ....

                                                                                                           

 

Cesta domov sa niesla v podobnom duchu. Nebolo však úmyslom prepísať tabuľky rekordov, ale skôr potvrdiť, že údaje zodpovedajú pocitom a aj pri vyšiej priemernej rýchlosti je možné dosiahnúť dobrú spotrebu. V tej dobe som úplne zabudol akú spotrebu som mal minulý rok na tejto ceste. Neviem prečo ma ani nenapadlo to pozrieť. Pamätal som si len jeden údaj a to spotrebu od prístavu do Zadaru, ktorá bola presne 5 litrov. Pamätám si to preto, že bola celkom dobrá na sériove auto, rok predtým som na sériovom Leone ale krátkom s motorom1.2 TSI 77 kW spravil 3,7 medzi Plitvickými jazerami a Zagrebom. Vždy som išiel inou cestou medzi Karlovacom a Zagrebom a každá z ciesto bola zlá. Tak som sa rozhodol skúsiť poslednú možnosť a ešte pred Karlovacom odbočiť na Vojnic a cez Glinu prejst na Velku Goricu. Vynechal som tak zápchu pred mýtnicou pri Zagrebe. Cesta je to pekná, ale nie pre rodinu kt. nemá v sebe kynedril alebo inú upokojujúcu látku.

Ale vráťme sa ku samotnej ceste. Opäť zaúradoval trajekt a zhoršil nám všetky hodnoty takže po 3 km kt sme absolvovali ku trajektu a z trajektu v Splite sme mali priemernu rýchlosť 13 km/hod a spotrebu 11,5 litra. A to sme ešte absolvovali ako jedno z posledných aut čo vyšlo z trajektu cestu v zápche cez niekoľko desiatok semaforov na okraj Splitu. Takže ani potom neboli hodnoty o nič lepšie. Nič ani nenasvedčovalo, že by som mohol dosiahnúť spotrebu ako minulý rok. A ani som nechcel. Bolo horúco, klima zapnutá.

Po 354 km sme stiahli priemer na slušných 5,6 litra a rýchlosť stúpala na 67 km/hod. Cesta bolal prázdna až po Plitvicke jazera, kde sa začala zhusťovať.

Až na odpobočku po Vojcic sme sa museli prispôsobovať premávke na ceste a tak nebolo možné výrazne ovplyvňovať spotrebu. Skor bolo nutné povolať do služby všetky kone pri obiehaní dlhých kolón aut.

V Zagrebe sme sa nakoneic po drobnom zablúdeni, pretože neaktulizovaná navigácia nepoznala niektoré nové cesty, napojili na diaľnicu a bez vačších problémov dorazili až ku hraniciam s Maďarskom. Rýchlejšia jazda po dialnici (väčšinou tesne nad 140) nám vylepšila priemernu rýchlosť na 76 km/hod, ale stúpla aj spotreba na 5,8l/100 km.

Cesta cez Maďarsko prebehla bez problémov. Bez problémov znamená, že som si za tie roky zvykol na šialených Maďarov kt vidiac slovenskú značku ich predbiehajúcu, chytajú amok a aj Daewoo MAtiz su schopní prinútiť k nadľudským výkonom, aby Vás predbehli. Keď sa Vám podobné veci stávaju 15 rokov, tak stratíte akúkoľvek pochybnosť, že to bola náhoda....

Ako väčšinou sme si vybrali prejazd Budapešťou namiesto obchvatu kt je dlhý a nonstop pod drobnohľadom radarov a polície. Cesta potom ubiehala opäť "normálane" a pred Miškolcom sme sa rozhodli dotankovať. NAše rozhodnutie bolo podporené výhražnou 30 na palubáku dojazdu :-D

Domov pred blok sme dorazili nakoniec s priemernou rýchlosťou 85 km/hod a s priemernou spotrebou 5,8 litra. Žiadne udivujúce čísla až kým som doma nepozrel cestu z minulého roka a údaje palubáku. Ako som spomínal vtedy som mal po Zagreb priemernú spotrebu 5,0 litra/100 km a potom som počas dialnice skončil doma na priemernej spotrebe 6,2l/100 km pri priemernej rýchlosti 81 km/hod. To znamená, že jazda po dialnici bola vtedy podstatne nákladnejšia z pohľadu spotreby ako teraz. To jednoznačne potvrdzuje, že úpravy aerodynamiky prinášali svoje ovocie a spotreba bola pri vyšších rýchlostiach kôli tomu nižšia ako pred úpravami. Ak si spomeniem na svoje ostatné cesty tak zatial asi najlacnejšia cesta bola na Fabii 1,4 TDi upravenej s dlhou prevodovkou verzie Greenline, kde som dosiahol spotrebu 4,8 litra, ale šiel som po dialnici a teda platil diaľničné poplatky. V celkových nákladoch na cestu bola asi cesta na benzínovom aute mimo diaľnic lacnejšia.

 

1.9.2016 .....  26305 km ..... Cesta na Slovakia Ring

Prvého Septembra sme boli pozvaný na Seat zraz v Orechovej Potôni, kde sa nachádza náš jediný okruh a výukove centrum beezpečnej jazdy. TAm sa rozhodol slovenský importér Seatov pozvať všetkých kt si v poslednej dobe kúpili nový seat a plus vybraných hostí. 400 km prázdnych ciest nám oäť dovolilo malý experiment. A to porvnať cestu nezaťaženým autom vo dvojici na okruh a potom cca pol hodinku okruhovej jazdy na plný plyn. Teda okážka dvoch extrémov v jeden deň. Maximálnu a minimálnu spotrebu dosiahnutu pri relatívne normálnej jazde. Normálnej v zmysle konkrétneho použitia na ceste v bežnej premávke a na uzavretom okruhu.

Vzhľadom na vzdialenosť sme začali cestu ako obvikle skoro ránov Košiciach. Natankovaná bola plná nádrž 101 oktánoveho paliva a okrem spomínaného bolo úmyslom požiť túto jednu nádrž na všetko. NA cestu tam a späť a aj na jazdu na okruhu. Cesta na okruh ubiehala normálne, spotreba sa stále pohybovala  medzi 4,5 až 4,8 litra na 100 km podľa toho v akejčasti cesty sme boli. Ako som už spomínal benzínovy motor je veľmi citlivý na protivietor a kopce, teda na všetky zvýšené odpory, kde spotreba stúpa podstatne viac ako na dieslovom motore. NAjideálnejšia je jazda po rovine pri 80-100 km/hod kde sa spotreba pohybuje pod 4 litre. Naopak jazda na horský priechod vám zmení spotrebu aj o 0,3 až 0,5 litra (podľa toho koľko km už máte za sebou) a cesta po dialnici na hranici limitov (130-140 km/hod) dostáva spotrebu ku 5,5 litra. Hovorím tieto údaje konkrétne na moje auto s mojimi úpravami. Pre bežné auto bez aerodynamických úprav sú tieto čísla o čosi vyššie. TAkže na okruh sme nakoniec dorazili po 4 a pol hodine s priemernou rýchlosťou 86 km/hod a spotreba bola 4,5 litra. Dojazd ukazoval palubný počítač okolo 600 km čo by malo bohate stačiť na cestu domov a aj niečo na okruh by malo zvyšiť. Nevedeli sme však koľko paliva si bude pýtať na okruhu.

JAzda na okruhu je jazdou len v dvoch režimoch. Plný plyn alebo prlné brzdy. TAkmer 6 km Slovakiaringu má technické zátačkove posáže, mierne horizonty a aj celkom dlhé rovinky. Počas dňa bolo celkom teplo ...okolo 28 stupňov a moje auto má kôli aerodynamike prednú masku s podstatne nižším prietokom vzduchu (horná mriežkaje nepriechodna a dolná ma zmenšený prierez). To bude mať pri jazde na plný plyn svoj negatívny podiel, pretože chladenie bude sťažené. Celková jazda znamenala potom spotrebu 17,6 litra na 100 km a dostali sme sa ku maximálnej spotrebe tohoto motora pri športovej jazde s využívaním celého potenciálu motora. Samozrejme nám výraznejšie upravila celkovú spotrebu a dojazd sa scvrkol na 170 km. Či to bude možné dostať na úroveň aby sme dosšli domov bude otázne a bude zaležať od spotreby domov. Vyššia teplota, viac aut však bude asi proti tomu.

JAzdu na samotnom okruhu si možete pozrieť kliknutím na odkaz. Sám som sa čudoval, že ma po celý čas nepredbehol nikto a to tam boli 3x výkonnejšie mašiny. Bohužial zopár zaujímavých prbiehacich manévrov a výlet nového Seatu Ateca do štrku mi kamera nenahrala z dôvodu zaplnenia .

https://www.youtube.com/watch?v=UrweGd7-Hvk

Ku samotnej jazde na trati ešte spomeniem, že auto sa chovalo úplne v pohode. Nevedli ani brzdy kt. som sa bál asi najviac, pretože brzdenie na nemeckých dialniciach z vysokých rýchlosti im nerobilo dobre. Tu však fungovali bezchybne. Veľmi dobrý pocit som mal aj z úpravy režimov ESP. Išiel som v režime ESP Sport, kt mi dovoľoval pekné sklzy bez zásahu a ani na výjazdoch zo zatáčiek neobmedzoval výkon a dovolil jemný preklz. Pneumatiky sa chovali prekvapivo dobre a na konci sa nedrobili, ale boli na nich šúlance ako na plastickej gume. Motor a chladenie sa držalo statočne. Teplota vody bola stále okolo 90 stupňov a maximálna teplota oleja na kt som ho dokázal zohriať bola 130 stupňov. Najčastejšie sa však pohybovala v rozsahu 125 až 127 stupňov. Čas na okruhu nebol oficialne meraný ale podľa videa sa dá zmerať. Mne vychádzali časy na jednotlivé kolá v rozsahu 3 minúty až 3 minútý a 2 sekundy. Je to daleko za mojím osobným rekordom na Cupre, dokonca ja s Peugeotom 106 rallye som bol rýchlejší ale na obyčajné auto je to dobrý výsledok.

Cesta domov nakoniec skončila so spotrebou 7 litrov na 100 km. To je spotreba spolu za okruh a jazdu domov. Plaivo by nám bolo vydržalo asi až dovo ale prišli by sme s dojazdom nula. JAzda bez paliva však zbyťočne zaťažuje palivové čerpadlo (palivo ho aj chladi) a tak sme sa rozhodli v Moldave natankovať.

Zadná časť auta sa bude môcť pochváliť dalšiou navštívenou trasou pre tých čo auto a šoféroavnie považujú za koníček a záľubu a nie len nutné zlo používane na ceste do práce. Teraz nám pribudla nálepka zo Stelvia na kt. som musel čakať dlho .

Tieto obrázky nám v podstate ukončujú rok 2016 pre Seat. Zimu prežije opäť v garáži pri  stabilnej teplote nad bodom mrazu. Možno ešte počas krásnej jesene stihneme jeden výletik, potom poriadne vyčistenie a oštrenie a príprava na zimný spánok. Na jar nás potom bude čakať prvá servisná prehliadka po 2 rokoch a 30 tisic km ktorá ukončí aj 2 ročnú záruku. Možno ešte predtým stihneme jedno meranie výkonu na brzde.

 

Nakoniec sme sezónu 2016 ukončili bez meraní. Spravila sa len oprava zadného spojlera. Nepáčilo sa mi, že je na vrchnej časti prilepený len obojstrannou páskou a medzi spojler a karosériu vniká voda a zapichuje sa ihličie. Myslím, že z dlhodobého hľadiska a aj pri prevádzke v zime je len otázkou casu, kedy vzniknú problémy. ROzhodol som sa to zalepiť preto čiernym lepidlom na lepenie plastových dielov na karosériu. Prácu som prenechal kolegovi v práci, ktorý ma skusenosti s takouto prácou a všetko potrebné vybavenie. S výsledkom som spokojný. Uvidíme pri záťaži ako to bude celé držať a fungovať.

Na jar začneme sezónu spomínanou prvou servisnou prehliadkou s výmenou oleja a samozrejme preleštením a navoskovaním karosérie. NApriek sporadickému používaniu som si všimol množstvo škrabancov a poškodení kt. treba opraviť.

TAkže všetkým Seat pozitív prajem PF 2017.

April 2017 27330 km

Vybratie auta z garáže po zimnom spánku znamenali ihneď informáciu a blížiacej sa servisnej prehliadke. Ke%dže nebol vynulovaný servisný interval pri výmene oleja na tajnáša pri 16 tisic km, tak samozrejme to bol servis jednak kôli času -servis po 2 rokoch ale aj servis kôli long life intervalu 30 tisic km. Ešte by som sa zmienil o drobnom extempore počas zimného spánku, kedu došlo v garáži ku prasknutiu radiátora na hornom poschodí a teplá voda s cemntom prenikla do podzemia. Auto je našťastie dobre navoskované, ale aj tak trvalo chvíľku kým sa mi podarilo ten nános zo zadného kolesa a blatníka dať dole. Pri tej príležitosti bolo auto celé vyčistené a kompletne prevoskované. Asi prvý krat v živote som použil kombináciu voskov od Chemical guys. Ako podklad bol použitý JET SEAL a na vrch potom vosk s mokrým efektom. Butter WET WAX. Úprimne povedané nepsadol som na zadok z toho, ale veľa ludí kt. to nezaujíma veľmi mi potvrdilo, že vyzerá perfektne. No uzavriem to tak, že určite mu to neublížilo.

Už na jar som pre seba a kamaráta objednal budíček na turbotlak. Je maličký a elektronický, takže nemusíme ťahať hadičku až do kabíny. Jeho montáž som spojil so servisnou prehliadkou. Prehliadka po 2 rokoch a 3 tisic obsahuje kontrolu vozidla a obligatnú výmenu oleja a filtra. JA som samozrejme vymenil aj vzduchový filter, pretože to je dôležité pri bojoch o čo najnižšiu spotrebu. Olej samozrejme ako vždy MOBIL1 5W-30. Montáž snímača turbotlaku prebehla celkom rýchlo akurát sme trošku bojovali s umiestnením samotného snímača tlaku, kt nieje úplne vodotesný a bolo potrebné ho umiestniť tak, aby nedošlo ku jeho poškodeniu pri daždi resp. umývaní motora. NAkoniec sme ho umiestnili do poistkovej skrinky v motorovmom priestore, kde má aj svoje potrebné napájanie. Všetko funguje peknea na rozdiel od občasného sledovania tlaku pomocou mobilnej oblikácie, teraz môžeme sledovať tlak neustále. Samotný priebeh tlaku turba je asi následovný. Pri plnom zošlapnutí plynu pri cca 1300 otáčok veľmi rýchlo stúpa ku svojej maximálnej hodnote naprogramovanej v RJ motora. Tá je do 2000 ot obmedzená hodnotou 1900 čiže 0,9 bar pretlaku. Po prekročení 2000 otáčok je to max 0,8 bar pretlaku aten sa drží až do najvyšších otáčok. Další dôvod montáže je sledovanie podtalku v saciom potrubí pri bežnej jazde. Podtlak v saciom potrubí je úmerný do istej miery okamžitej spotrebe. Len veľmi jemným pohybom nohy na plyne sa podtlak (hodnota mnešia ako atmosverický tlak) zmeni na vyšší a to je hbeď vidno aj na poklese okamžitej spotreby. Aby som vas nezamotal, tak aby bola jasné, atmosferický tlak je na budíku zobrazovaný číslom 0. Toje tlak oklia co je okolo 0,9 bar. Ak vzniká v sani podtlak to je na priklad na voľnobehu -0,6 bar, čo znamena tlak 300 mbar (0,3 bar) ale vzhľadom na atmosferický tlak je to podtlak -0,5 bar. TAký je podtlak pri voľnobehu kedy je škrtiada klapka úplne zatvorená. Pri bežnej jazde na nízky plyn napriklad ustálenou 100vkou pri jazde po rovine je tlak v saciom potubi nižší ako 0 čo znamená, že turbo nevytvára tlak v saciom potrubí. Potlak v saciom potrubí môže byť -0,2 bar ale aj -0,4 bar a to je veľmi veľký rozdiel v okamžitej spotrebe. Robí to niekoľko desatín litra na 100 km. Samozrejme túto skutočnost vidím aj pri okamžitej spotrebe, ale je pekné vidieť súvislosti. 

 

1 jún 2017 29000 km.

Rýchlo sme nalietali zopár doalničných km kôli synovému jazdeniu na motokárove závody a tréningy a prišiel čas príprav auta na letné dovolenky. príprava spočíva v dalšiej optimalizácii aerodynamiky ako najdôležitejšiej veci pri udržovaní nízkej spotreby. Keďže na vonkajšiej časti karosérie už nemáme velľa jednoduchých riešení, tak sme ešte upravili dalej podlahu auta. Inštalovali sme veľký spodný plast pod motor a upravil prúdenie vzduchu medzi motorom a prednou naprávou. Neviem včšak ešte momentálne určiť jej význam, keˇže som absolvoval len jednu krátku cesti mimo Košíc. Už čoskoro však na ceste do Rumunských hôr budeme môcť vyhodnotiť prínos.

20 jun. 2017  Cesta do Rumunských hôr. Transfăgărășan a Transalpina

Už dlhšiu dobu som túžil prejsť podľa TOP GEARu najkrajšiu horskú cestu Európy. Jedného dňa prišiel kamarát a povedal, že ideme. Netrebalo ma 2x prehovárať a presvedčil som manželku, že by nebolo zlé spraviť si výlet do najväčšiej soľnej jaskyne a potom prípadne pozrieť blízke rumunské pohorie. Vyšlo to a tak sme piatok ráno vyrazili smer Rumunsko. Bola to vhodná príležitosť porovnať aj benzínový motorček 1,2 TSi s bežným dieslom 2,0 TDi v Octavii 2. Nieje nič lepšie ako absolvovať rovnakú cestu v rovnaký čas. Tých skoro 400 km cez Maďarsko zbehlo ako nič a už sme boli na Rumunských cestách. Prekvapilo nás, že sú plné aut a kamiónov, čo sa ale dá predpokladať v piatok. Trošku budem predbiehať dej ale už teraz Vám prezradím, že rumunské cesty sú plné aj v sobotu o pol noci aj v nedeľu, proste vždy. Nepoznajú nič ako weekend bez kamiónovej dopravy a kočovnosť asi majú v krvy, pretože som mal pocit, že na ceste sú vždy všetky autá kt. sú momentálne pojazdné v rámci Rumunska. Porovnanie spotrieb bolo asi pol litra v prospech TDi, čo podľa mňa nieje veľa. Pri dynamickej jazde bol rozdiel paradoxne menší, pri ustálenej rýchlosti a pomalej jazde klesala spotreba na TDi rýchlejšie a aj pod 4 litre na 100 km, kým benzín sa dostal maximálne tak ku 4,5 litra na 100. Stále si však myslím, že to je skôr veľké plus TSi motorčeka. Ak si myslíte, že rozdiel v dynamike je o triedu rozdielný, tak vás asi prekvapí, že to nebol až taký rozdiel akoby papierové údaje hovorili. TDi bolo ku tomu ešte načipované, takže krútiaci moment bol dvojnásobný ako u TSi. TSi preto trebalo držať vo vyšších otáčkach a celkom slušne sekundovalo TDi. Chcelo to však trošku viac snahy. Cesta cez samotný Transfăgărășan je zaujímavá aj tým, že akokoľvek sa snažíte ju naplánovať, navigácia nedoporučuje jej prejazd a stále chce navoliť inú trasu alebo to obísť. Môžete to vidieť aj na obrázku, kde cesta samotná 7C je prerušená a nahradená cestou E81. Tou sme samozrejme nešli alebo išli len čiastočne pri príchode na Transalpinu. Počas výstupu na Transfăgărășan je cesta celkom príjemná avšak po chvíli narazíte na rumunov v Loganoch, kt. rýchlosť nezodpovedá naším snahám a mierne dynamickú jazdu. Chce to potom trošku viac predbiehania. Postupne so stúpajúcou výškou sa ukazujú krásne výhľady na roviny Rumunska. Oplatí sa zastaviť a nadýchať atmosféry. Pred vrcholom sa doprava zhusťuje a je čím dalej ťažšie predbiehať. Je lepšie sa zmieriť s pomalším tempom a užívať si pekné výhľady na krajinu. Na vrchole je potom človek veľmi prevapený, kde sa vzalo toľko ľudí a aut. Je problém nájsť voľné parkovacie miesto a ešte vačší problém sa niekde najesť. Aj v najdrahšiej reštaurácii si nieje kde sadnúť. V stánkoch sú rady na 10 minút. NAkoniec končíme na rýchlom občerstvení aj my. Prejdeme sa po okolí, poguľujeme na zbytkoch snehu a púšťame sa opačnou stranou dole. Čaká nas ešte veľa km do hotela v Saline. Cesta dole ubieha relatívne rýchlo, predbiehanie je jednoduchšie začíname nabiehať na dynamické tempo. Chceme sa však ešte niekde najesť. Na každom mieste kde je nejaký prekný výhľad alebo nejaký stánok je však toľko ľudí, že nieje kde zapakovať. Nakoniec sa zastavujeme až daleko v udolí, kde je možné nájsť reštauráciu na úrovni a dá sa sadnúť. Prekvapuje však nemožnosť platiť kreditkou a tak musíme zliepať posledné chechtáky, aby sme sa najedli. Snažíme sa rýchlo dostať na Transalpinu, pretože čas je pokročílý a chceme to absolvovať za vidna. Cesta cez Transalpinu sa vinie ako názov nie celkom presne vystihuje, malebný údolím a prináša aj dobré cesty aj veľa prekvapení a zvierat na ceste. Psov nepočítame, ani stáda oviec na ceste ale prekvapí mačka idúca pomaly po ceste, kt si pred zastaveným autom kľudne ľahne na bok a počká kým majiteľ príde z dvora a zoberie ju do rúk a s úsmevom odídte. Keď už si myslíte, že Vás nič nemôže prekvapiť, tak  sa pred Vami trepoce ryba na ceste. Aká je náhoda, že rybárovi chytajúcemu ryby v miestnom potoku sa podarí chyťiť rybu a keď ju vyťahuje von vyletí ryba z udice za neho rovno na cestu pred vás .... No to nevymyslíš :-D. Cesta cez Transalpinu je vačšinou nanovo vyasfaltovana, ale prekvapia úseky, kde je prechod medzi starým a novým asfaltom taký prudký, že náprava zaplače. Nájdu sa aj úseky kde je šotolinka ale je ich veľmi málo a za chvíľu už budú pokryté veľmi pekným asfaltom. Raj pre motorkárov. Zakľukatená cesta, v lese a hlavne prázna prináša pre nás vodičov nirvánu a ženská časť osádok to znáša statočne. Čo by neurobili pre chvíľkove štastie svojich manželov. Veľká vďaka im. Môj sym bol vo vytržení a spomína na tu jazdu viac ako na Nurburgring. Návrat do hotela je pre nás vodičov ako návrat dobre vycválanych koní. Spotreba sa napriek celkom divokej jazde po 650 km držala pod 6 litrov u mňa a TDi to dalo za 5,4 litra. Veľmi dobrý výlet.

NORDKAPP cesta na najsevernejšie miesto Európy.

Už dlhšiu dobu som v hlave pracoval s myšlienkou navštíviť v rámci dovolenky zaujímavé miesta v Európe. Po predchádzajúcich cestách po Alpských priesmykoch som hľadal ďalšie výzvy na autoturistiku. Autoturistiku chápeme ako možnosť spojiť viac túžob do jednej. U mňa je to túžba jazdiť autom. Je to pre mňa relax aj keď chápem, že pre moju osádku nie vždy. Ja zastavujem, keď mi dôjde palivo alebo potrebujem na WC.  To je niekedy aj 1000 km medzi zastávkami. A to nevydrží každý. Ďalej sa snažím synovi predstaviť Európu ako jeho životný priestor, aby sa vedel keď príde čas na rozhodnutia, sa rozhodnúť správne. A v neposlednom rade vidieť pekné miesta v našej Európe a poznať ako žijú ľudia. Prvá z ciest kt. som naplánoval bola cesta na najjužnejšie a najzápadnejšie miesto našej Európy s návštevou, švajčiarskych a francúzskych álp, Andorry, pohoria Sierra Nevada, Gibraltáru a portugalského pobrežia. Bolo to však veľmi veľké sústo na minulé leto a tak som to musel vzdať. Proste tomu neboli naklonené všetky hviezdy. Počas zimy som začal pracovať s myšlienkou pozrieť len najsevernejšie miesto Európy. Nórsky Nordkapp. Postupnou analýzou situácie som nadobudol presvedčenie, že by sa to mohlo podariť. Pomaličky som začal pripravovať rodinu na to, že neprežijú leto pri mori ale v horách a na miestach, kde slnko nezapadá celý deň. Príprava na viac ako 8 tisíc km cestu nieje jednoduchá, pretože čím viac rozmýšľate, tým viac problémov vyskakuje. Najväčší problém pre zamestnaného človeka je presvedčiť v práci, že fakt Vás 3 týždne nebudú potrebovať. Nakoniec sa mi podarilo aj tento problém vyriešiť a vďaka pochopeniu  šéfa sa to podarilo dať dokopy. Nemal som však pevný plán čo mierne znervózňovalo moju manželku, keďže ona si myslí, že presný harmonogram je základ úspechu. Ja si naopak myslím, že presný harmonogram je základom stresov keď idete ako autobus podľa harmonogramu a každá drobná zmena Vám nabúrala harmonogram a vytvára stresujúce situácie. Naplánoval som preto len tie najdôležitejšie veci a to trajekt medzi dánskom a nórskom, pretože môže byť plný a pretože ceny za trajekt sa dynamicky menia podľa dňa v týždni a plnosti lode. Nakoniec nám vyšiel ako najlacnejší termín na stredu. Ďalšiu vec kt som musel objednať dopredu bolo ubytovanie pri samotnom Nordkappe, keďže je tam dosť plno. Toľko som odolával s termínom, že nakoniec mnou plánovaný termín cez weekend bol plný a musel som zobrať termín nedeľa-utorok čo trosku nabúralo logistiku, keďže mi nechalo veľmi málo času na návrat domov.

Rozdelime si celu cestu na etapy.

Prva etapa začala Cestou kt. som uz absolvoval veľa krát na rôznych autách. Cesta Košice - Berlín cez Poľsko je v podstate úplna pohoda. Poľská dialnica je kvalitná, rýchlosť je 140 km/hod. Cesta teda ubieha celkom plynule až na mýtnice, kde ak idete v nevhodnom čase, je možné stratiť aj neikoľko desiatok minút. Dobré načasovane však zabezpečí bezproblémovy prejazd. Ceny mýtneho niesu vysoké. Odpočívadiel a púmp je dostatok. Znamená to, že ste v Berlíne za 9 hodín po 850 km. Keď vyštarujete skôr ráno, tak poobede sa už môžete prechádzať po centre Berlína alebo nakupovať. Nám sa Berlí celkom zapáčil. Je tam čo pozerať a aj dobre nakúpiť. Strávili sme tam 2 noci v hotelíku takmer v centre. Cestu po pamiatkach sme absolvovali pešo ale vdialenejšie aj pomocou metra. Celkom sme si Berlín obľúbili a určite sa sem vrátime, pretože veľa pekných vecí sme proste nestihli. Ciele našej cesty boli daleko a času málo.

Druhá etapa sa začala v Berlíne skoro ráno dotankovaním paliva do plna a pokračovaním do Dánskeho Koldingu. Cieľ sme vybrali zámerne pretože splňal všetky naše potreby, bol pri mori a nedaleko našich dalších cieľov. Tými boli okrem miesta kde sme sa mali nalodiť aj najsevernejšie miesto Dánska - Skagen. Tu sa strtávaju 2 moria, sú tu krásne pieskove pláže a duny. Ideálne miesto na relax. Samotný Kolding je takou križovatkou severejužného ťahu a ťahu na Kodaň a Švédsko. Vzdialenosť od Berlína je niečo cez 500 km a trvá asi 5 hodín, keďže je celá na dialnici až na jeden úsek v okolí Lubecku - Hamburgu kt. sa ide po bežnej ceste. NA Dánskej hranici vznika mierna zápcha keďže severské štáty zaviedli prísnejšie kontroly kôli utečencom. Určite uhádnete, ktoré auta zastavujú najšastejšie. ˇano z východnej Európy prípadne soc bloku, pretože samozrejme u nás žiadny utečenec nieje, takže je to "logické" :-D. Ale nevadí na to si človek musí zvyknúť, že aj po 20 rokoch na Vás vždy a všade pozerajú cez prsty. Je to úsmevné, keďže sú oblasti v kt. sme už dávno predbehli tento vyspelý svet. Nebudem však predbiehať a dúfam, že niektoré veci spomeniem aktuálne neskôr. Cesta prebehla bez problémov, ubytovanie sme našli celkom rýchle , len kôli rozkopanej ceste museli obchádzať ptrošku dlhšiou cestou. Za večer sme stihli len kratšiu vychádzku do prístavu. Hotel nájdený cez Booking nesklamal a bol prekvapujúco plný ku večeru turistami prevažne z Norska, Švedska a Dánska. MAximálna rýchlosťv Dánsku je 120 km/hod, žiadne poplatky za dialnice, kvalita ciest vyhovujúca. vAčšina aut jazdí v rozmedzí 120-130 km/hod.

Tretia etapa bola prípravou na cestu trajektom. Nalodenie na trajekt bolo naplánovane na 19 hodinu večer, takže sme mali veľa času na prehliadku Dánska. Ešte nedávno by sme mali na zozname Legoland, bohužial kým sme sa sem dostali, syn akosi vyrástol a nejavil záujem o Legoland. A tak sme Legoland vymenili za prírodne krásy. Na doporučnie kamaráta  a aj pri prehliadke mapy ma zaujal výbežok na severo-východe Dánska. Bolo mi potvrdené, že je dobré sa tam pozrieť, pretože je tam čo pozerať. Trasa tak nabrala jasné kontúrý a vyzerá následovne. Vyraziť ráno z Koldingu a zájsť na najsevernejší cíp Dánska, popozerať sa a potom sa vrátiť pár desiatok km naspäť do Hitshals, kde bude prebiehať nalodenie na trajekt do Nórska. Celý trip mal okolo 360 km a bolo na neho potrebných cca 4 hodinky obsedieť v aute. Väčšinu tvorí dialnica. Pred Skagenom sa cesta zahusťuje a je nám jasné, že niesme zdaleka jediní čo sme v ten deň mali rovnaký nápad. Zastavujeme pri prvej veľkej dune tesne pred Skagenom a krátkou prechádzkou na pláž dávame oddýchnuť nohám. Pláž je nádherna, more studené, ale nebráni zopár odvážlivcom ale aj deťom sa okúpať. Slnko je silné ale teplota vzduchu je tak okolo 22-25 stupňov. Voda ma odhadom o 10 stupňov menej. Po krátkej pauze pokračujeme do Skagenu, kde ako sme tušili je na parkoviskách armagedon. Je ťažké zaparkovať hoci sú parkoviská platené. Nakoniec zastavujeme na krajnici opodial parkovísk a blízko majáku kt. sa stal naším cieľom. Zabezpečuje peknú výhliadku na celý výbežok ostrova. Vstupné na maják nieje lacné ale obetujeme tie peniaze kôli tomu výhľadu. Výhľad je krásny ale potvrdil, že na najsevernejší cíp pojdeme v niečom čo sa podobá prvomájovemu spreivodu. Nekonečný prúd ľudí ide pešo po pobreži alebo je prevážany traktormi s vlečkami po pláži od parkoviska na najsevernejší cíp. Je veľký problém si toto pekné miesto užiť a vychutnať a ešte ťažšie spraviť peknú fotku. Pred večerom sa vraciame do prístavu, aby sme sa pripravili na nalodenie na náš trajekt do Stavangeru. Obava z cien paliva v Norsku nás ešte núti natankovať plnú nádrž na poslednej pumpe. Ako nás neskôr presvedčí situácia, cena za toto palivo nebola o veľa nižšia ako v Norsku. Čo sami páčilo, bolo tankovanie prostredníctvom kreditnej karty. NA rozdiel od Švédska, tu po vložení karty stojan zistil, že karta je zo Slovenska a ihneď sa prepol do Slovenského jazyka a komunikoval po Slovensky. Prekvapili. Zaradili sme sa do rady na trajekt a čakali na našu loď. Tá dorazila o 19 a začala vykladať auta z Nórska. Okolo 20 sme sa začali naloďovať. Paluba pre auta mala 3 poschodia. Napriek množstvu aut stojacich v 20 radách na parkovisku, sme loď ani zdaleka nenaplnili. Loď samotná mala 10 poschodí. Asi na 3 boli reštaurácie shopy a na dalších kajuty a sedadlá pre cestujúcich. Vzhľadom na to, že sme sa rozhodli pre sedadlá namiesto kajút, čakala nás dlhá noc. Vlny a vieotor nám to neuľahčovali a niektorí členovia tak získali celkom veľký odpor na cestovanie loďou na dlhý čas. Pre predstavu cena prepravy trajektom medzi Danskom a Stavangerom v Norsku trvá 10 hodín a stojí podľa dňa v týždni a času objednania rôzne. NAjlacnejšie to bolo v stredu a stálo auto a 3 cestujúcich 270E. Ak by sme chceli kajutu, tak najlacnejšie by to stálo 500 Euro. A to je na nás veľký peniaz. Preto musíme niekedy aj niečo strpieť. Problém nieje minúť veľa a rýchlo. Problém je zarobiť. Pri nalodeni nás zatihla ešte jedna udalosť. JA tažké ju nazvať príjemnou alebo šťastnou, pretože čím viac km ma stroj najazdených, tým je bližšie svojemu koncu. Ale asi nezabudneme, že pri Hitshals dosiahlo naše autíčko krásnych 33333 km :-D. Dlhodobá spotreba po 1871 km najazdených prevažne po dialniciach Poľska, Nemecka a Dáska sa ustálila akceptovateľných 5,9 litra na 100 km.

Vylodenie v Stavangeri po noci plnej kolísania zanechalo v niektorých členoch posádky hlboké stopy a preto plánovana niekoľkodňová prestávka prišla vhod. Čas v Stavangery sme využili na návštevu mesta ako takého a le aj významneho miesta v tejto časti Nórska - Preikestolenu (v preklade kazateľnica), ktorú ste všetci videli veľa krát v rôznych mareriáloch. Rovná skala vo výške 609 metrov nad morom je atraktívnym miestom na peknú fotku. Cesta na toto miesto však naštastie nieje tak jednoduchá. Po krátkej jazde aj trajketom musíte zaparkovať na jednom z parkovísk , zaplatiť cca  200 NOK a výšlapať cca 300 výškovych metrov. To trvá priblížne 2 hodinky. Je to pekná túra, ale nesmie pri tom pršať lebo sa z toho stane tortúra. Nás zastihol dážď po ceste naspäť. Až vtedy si začnete všímať množsvo nevhodne oblečených a obutých ľudí, kt. sa snažia v šlapkách, tesiláčkoch, v kravate a s dáždnikom skákať po mokrých skalách. Zúfaly pohľad a hlavne nebezpečenstvo vypichnutia oka dáždnikom. V každom prípade túru odporúčam. Výhľad zo skaly na najdlhší fjord je nádherny a ak máte čas je možné si objednať aj výlet loďou a pozrieť sa na skalu z opačnej strany. Tak isto pláže a a okolie Stavangeru je krásne. MAli sme šťastie stretnúť jednu z najväčších výletných lodí v Stavangerskom prístave a potom neskôr aj v dalších fjordoch Nórska - Queen Mary 2. Starý Stavanger s jeho charakteristickými bielymi drevenými domčekmi nám ukazuje Nórsko pred objavením ropy. Krátky výlet na plachetnici Nórskym pobrežím nám ukázal pokľudný život v pekných domčekoch na pobreží s množstvom zaparkovaných člnov, lodiek a plachetníc.

 

 

 

 

 

 

 

 

Po pár príjemných dňoch v Stavangery bola nedeľa zvolená ako štart do dalšiej časti cesty a to je prechod Nórskom do našeho cieľa na Nordkappe. Mala byť vyplnená nie menej zaujímavými miestami na ceste a to hlavne prejazdom Troliej cesty a Atlanic road s prechodom podmorským tunelom do Kristiansundu. Zbytok cesty bol vyplnený návštevou vačších miest po ceste na sever a prechodm polárneho kruhu. V kažom prípade aj napriek množstvu km. pred nami pri kt. aj domáci krútili hlavou sme mali dostatok času, pretože ubytovanie pri samotnom Nordkappe sme mali zabezpečené až z nedele na pondelok a pondelka na utorok. A to je celý týždeň na prejazd okolo 3000 km. Pohoda. NAše dalšie ciele sme preto plánovali tak, aby sme nenajazdili extrémne veľa km a hlavne niečo videli. Cesta do najbližšieho ciela bola plánovaná tak, aby sme nemuseli používať veľa trajektov a nestrácali tak množstvo času a aj ušetrili. Bonusom je aj vidieť miesta mimo hlavných ciest turistov. Cesta zo Stavangeru bola vedená s týmto cieľom cez hory vnútrozemia. Prvotný cieľ bol navštíviť a ubytovať sa niekde v oblati Lilehameru, ale nakoniec sme skončili trošku západnejšie od Lillehameru. Ono cesta okolo fjordov aj keď nieje dlhá čo do najazdených km, je časovo náročna. Rýchlosť je obmedzená na 80 km/hod a časté zastávky na kochanie sa krásou, tiež neprispievaju rýchlosti. NAším cieľom sa vďaka serveru Booking.com stalo lyžiarske stredisko Hemsedal. Cestu sme vyberali pomocou 3 navigácii a to TOMTOM GO, SYGIC a Goole maps. Nakoniec naše voľby trasy bez trajektov a spoplatnených ciest najlepšie splnila aj na naše prekvapenie Google maps a tak pomocou offline map sme nakoniec precestovali vačšinu Nórska. Ako vidíte na cestu s 553 km nám vyčlenila čas viac ako 9 hodín. čo Vám poviem ja počítam cestu v úmere 100 km na hodinku. Ťažko sa zmieruje s takými číslami ale ako sa ukázalo väčšinou to aj tak bolo. Napriek relatívne skorému štartu sme prišli do Hemsedalu niekedu okolo6 večer a začali hladať naše ubytovanie. Začali sme študovať mapu a zistili, že stojíme pred naším ubytovaním :-D. V kancelárii však nikto nebol a po krátkej debate s barmankami z vedlajšieho vchodu sme dostali doporučenie zavolať na číslo na dverách. Kým sme našli na dverách telefónne číslo, tak sme si všimli drevenú schránku s nápisom KEYS. Bola na nej kladka ale druhá časť bola bez kladky. Pozreli sme do nej a našli obálky. Samozrejme sme ich skontrolovali a čuduj sa svete na jednej bolo naše meno. V nej boli kľúče od izby  a linformácie, kde izba je, aké je heslo na wifi a dalšie podrobnosti. Turista zo Slovenska ostal prekvapený. Objavili sme plne vybavený apartmán s umývačkou riadu, teplovzdušnou rúrou, 8 posteľami a saunou. No nekup to. Oproti nám obchod a výhľad na krácke kopce z okna. Začíname s príjemnými prekvapeniami. Nech to tak ostane aj nadalej. Samotná cesta horami a dolami do Hemsedalu bola s priemernou spotrebou 5,1 litra a celková spotreba za cestu tým pádom klesla na 5,8 litra na 100 km za 2461 km.


Ďalšia etapa našej cesty na sever bola komplikovaná z pohľadu navigácie do nášho cieľoveho miesta- Troliej cesty. Opäť sme bojovali s navigáciami, kt. považovali našu výletnú trasu za nerozumnú a nevedeli sme ju naplánovať. Tak isto ubytovanie bolo trošku ďalej od cieľového miesta, ale malo zmysel pre ďalšiu cestu. Po ceste sme použili nakoniec jeden trajekt. Aj keď sme trajekty využívali neradi s dôvodu veľa premenných kt. sme nevedeli naplánovať (čas čakania na trajekt, dĺžka prepravy a cena), tak v tomto prípade sme mali šťastie, pretože keď sme prišli pred trajekt tak akurát sa chystal odísť a mal jedno miesto akurát pre nás. Takže sme ani nepribrzdili a šli rovno na loď. Kým som vypol motor už sa zatvárala rampa. Rýchlejšie to asi nejde. Ale aby som nepredbiehal. Vyrazili sme z Hemsedalu ráno, pretože sme vedeli, že časový harmonogram neklame a nechceli sme prísť do ďalšieho ubytovania neskôr večer. Cesta ubiehala veľmi dobre a zistili sme , že sme ozaj naplánovali cestu tak, že po nej takmer nikto nechodí.  Bola dosť prázdna, ale poskytovala neskutočne krásne scenérie. Čím sme boli bližšie Trolstigenu, tým to bola hustejšia, ale nič čo by bolo hrozné. Počasie však bolo hrozné. Na niektorých horských prechodoch svietilo na palubáku, že vonku je 4,5 stupňa a nad 10 stupňov sme sa nedostali celý deň. Na samotnom vrchole nás čakalo našťastie už len drobné mrholenie ale celkom dobrá viditeľnosť na to hrozné počasie. Trolia cesta sa dá považovať za akýsi vrchol Nórskej mototuristiky, ale myslím si, že aj ostatná časť Nórska je tak krásna, že príchod na toto miesto už potom vo Vás nevyvoláva ten správny WAU efekt, lebo je to už celkom očakávaná scenéria. Osobne mi miesta bez ľudí dávali väčší pocit pohody a nezáležalo až tak na technických parametroch krajiny ako sú výška, dĺžka , hĺbka alebo počet zákrut. Aj človek mierne cholerickej povahy by dokázal si len tak rozložiť stoličku kdekoľvek a len tak pozerať do blba niekoľko hodín. Uvedomil som si práve, že veľa kecám / píšem a málo obrázkov toho čo som videl pridávam. Celý čas zvažujem čo je lepšie. Či pridať množstvo fotografií kt. ani z 30% nevystihujú monumentálnosť tejto krajiny alebo Vás navnadiť, aby ste sa šli presvedčiť do Nórska na vlastné oči. Sám som sklamaný, že som nedokázal nafotiť realitu tak, ako som ju vnútorne vnímal. Asi by som mal spomenúť aj auto, keďže to je hlavne denník jedného Seatu, čo mal to šťastie alebo smolu, že namiesto jazdenia po meste zažije veľké výlety po Európe. Asi neprekvapím keď poviem opäť, že fungoval na jednotku, automatické Full LED svetlá a automatické stierače aj v tom daždivom počasí pomáhali a nemusel som sa venovať otravným činnostiam. Dodržovanie rýchlosti je fenomén Nórska, ale priznám sa, že jazda Nórskych vodičov ma trošku rozčuľovala. Ja, aby som mal čo najvyššiu priemernú rýchlosť, som začal vo veľkej miere používať tempomat. Nastavil som si na km presne tempomat podľa GPS jazdil tak zákruta nezákruta. To však nie je kompatibilné s jazdou domácich šoférov. Oni jazdia na tachometrické rýchlosti a ešte s rezervou, takže rozdiel našich rýchlosti je na rovine viac ako 10 km a v zákrutách si nechávajú ešte väčšiu rezervu, takže ich idú 50-60 aj keď sa dajú prejsť stovkou bezpečne. Ďalším fenoménom je, že je veľmi málo miest na predbiehanie a nemajú radi ak ste blízko za nimi. To potom vytvára neriešiteľnú situáciu, pretože ich neviete predbehnúť Takto sa vytvárajú kolóny  10 aut kt. idú pol dňa za sebou. AK chcete a musíte spraviť viac km, tak to našeho východoeurópskeho človeka dosť vyčerpáva. Avšak ani na chvíľu som netúžil, aby tam boli diaľnice a 130, pretože už by to nebolo Nórsko a stratilo by to svoje čaro. Je to dobre ako to je, len naša mentalita proste nie je vždy kompatibilná s ich mentalitou. Opäť som utiekol od auto-dát a tou sú samozrejme okrem iného aj spotreba. Na danom úseku sme sa dostali vzhľadom na množstvo horských prechodov, zastávok na fotenie a teploty  na 5,5 litra na 100 km, ale aj napriek tomu nám celková spotreba od štartu klesla po 2943 km na 5,7 litra. Čo sa týka priemernej rýchlosti, tak zaujímavým údajom sa stalo ako blízko sa je možné dostať ku teoretickej maximálnej priemernej rýchlosti 80 km/hod. Čím sme viac zlepšovali techniku jazdy , tým sme boli bližšie ku 80. Hodnoty okolo 70 sa stali štandartom. Navigácia väčšinou počítala s priemerom 60 km/hod. To nám pomáhalo dodržať časový harmonogram cesty aj napriek zastávkam či už technickým, biologickým alebo kultúrnym :-D

Dostali  sme sa nakoniec aj do našej dalšiej chatky v kempe. Nemuseli sme tak využiť zatial našu kempingovú výbavu a stavať stan v tomto chladnom a daždivom počasí. Plánovanie cez booking sa stalo jednoduchou a pohodlnou cestou ako putovať po krajine.

Postupne sme sa prebojovali do etapy, kde hlavným lákadlom bolo pozrieť a prejsť Atlanic road aj s podmorským tunelom do Kriastiansundu. Priznám sa, že práve Atlantic road bola, keď som ju prvý krát zbadal, spúšťačom mojeho záujmu o Nórsko, pred pár rokmi. Od tej doby sa to už len prehlbovalo a dnes už môžem prezradiť, že po návšteve Nórska prepadla tejto nádhere aj moja manželka kt. túto našu cestu brala dosť skepticky. Myslím, že sa do Nórska zamilovala a napriek neskutočným vzdialenostiam kt. sme prekonali, dnes kľudne pripúšťa myšlienku návratu do tejto krajiny. Podľa predpovede to bol posledný úsek trasy, kde nám bol prepovedaný dážď alebo mrholenie. V Nórsku je predpoveď na viac ako deň úplne sci-fi, pretože počasie sa mení velmi rýchlo. Cesta ku západnemu pobrežiu ubiehala pokľudne a nebudem sa opakovať chválami na krajinu. Samotná Atlantic road je zdarma, spoplatnený je len podporský tunel do Kristiansundu. Stojí však za to ho prejsť. Sklony cesty sú veľmi zaujímave. Výjazd z tunela bol prvé miesto, kde Seat pocitoval nedosatok výkonu a nedokázal udržať tempomatových 80 ani na 6 ani na 5. Je to samozrejme dané nízkymi otáčkami motora. NA 4 sa už chytil a išiel v pohode. Stúpanie je to však neuveriteľné na tunel. Neviem si predstaviť, že by také niečo niekedy niekto dokázal postaviť na Slovensku. A dôvodom iste nieje to, že nemáme more. :-D. Opäť sme použili trajekt a absolvovali relatívne málo km ale Atlantic road aj návšteva Trondheimu nám zabrala viac času. Dí sa to považovať ale za tú pokľudnejšiu etapu našej cesty. Počasie sa začalo vylepšovať a Tondheim nás privítal slnkom. Síce sme im tam priniesli jeden krátky dáždik ale to bolo posledný krát čo sme riešili dáždniky. Po prechádzke v centre, synovmu testu menu v Mc Donalde sme sa presunuli do našej spánkovej destinácie v meste Asen, kde nás čakal chatka s plným komfortom za rozumnú cenu. Väčšina našich ubytovaní bola s kuchynkou alebo kútom, a WC sprchovací kút a WIFI. No niekedy sme museli znížiť náš štandart. Cena takéhoto chatkového ubytovania pre 3 osoby však väčšinou neprekročila sumu 100E za noc. NAjlacejšie sa pohybovali okolo 50E za noc pre 3. Tu sa asi polepším čo sa týka fotografií a poskytnem trošku viac váčších foto a menej textu.

začiatok Atlantic road vyzerá akoby tam bol skokanský mostík :-D

Trondheim ... podoba s Parížom je čiste náhodná :-D

A naša chatka v Asene.

Na záver tejto cesty sme sa ubytovali opáť v chatke v plnom komforte vedľa dalších turistov z Fínska, Ruska ale aj z Česka. Zo Slovenska sme stretli auta len na juhu raz v horách Fabiu z Košíc a na Priesketolene turistov z Nitry. Čo sa týka spotreby, cesta prebiehala celkom nerušene, spotreba sa často dostávala pod 5 litrov na 100 km a dlhodobá spotreba klesala po desatinke smerom dole.

916 km za viac ako 13 hodín ? Neviem ani prečo som sa rozhodol zdynamizovať našu cestu, ale iste v tom bol aj výber najbližšieho ubytovania. Vedeli  sme, žeby to malo byť už niekde pri Lofotoch a aj keď samotné Lofoty neboli cieľom našej cesty, pozrieť si kúsok tejto časti Nórska nebolo od veci. V rámci možných ubytovacích cieľov nám padlo oko na miesto zvané Tennevoll, pre jeho celkom zaujímavý hotel s trávnatou strechou a ubytovaním v kt. boli v cene aj raňajky. Už sa nám zdalo ako večnosť, keď sme si nemuseli niečo spraviť samy. Využili sme preto služby hotela na 2 noci ako oddych na ďalšiu cestu a miesto, kde si spravíme aj taký výlet od nikam nikde, kde nebudeme musieť pozerať na hodinky a necháme si čas na inhalovanie atmosféry. Ono aj samotné data ako vidíte na screenshote z obrazovky mobilnej navigácie, hovoria, že po takej ceste si treba oddýchnuť. Ono 916 km nie je veľa, ale tých predpovedaných 13 hodín je na sedenie dosť. Po ceste máme ešte jeden zaujímavý checkpoint alebo prejazdový bod a to je prechod 66 rovnobežkou označujúcou severný polárny kruh. Zbytok cesty je kochanie sa prírodou. Ak by sme chceli ešte nejaké štatistické údaje z tejto cesty, tak budeme prechádzať aj najužším miestom Nórska. Samotný prejazd je ako pri každej ceste len prejazdom okolo fjordov a cez fjordy mostom alebo trajektom. Mnoho úsekov sa stavia, renovuje a stavajú sa aj nové mosty, ktoré zabezpečia pohodlnejšiu a rýchlejšiu cestu ale aj prinesú viac spoplatnených mostov a tunelov. V Nórsku to dosť často funguje tak, že nový most alebo tunel sa spoplatní ale aj keď sa vyzbiera dostatok finančných prostriedkov za jeho používanie, prestane sa poplatok vyberať. Technika jazdy počas tejto relatívne dlhej ale časovo náročnej etapy už bola vyskúšaná skôr a spočívala v nastavení tempomatu na maximálnu možnú rýchlosť podľa GPS. Tento spôsob síce zvyšuje priemernú spotrebu lebo na rozdiel od človeka kt. dole kopcom auto trošku rozbehne a hore kopcom nepridáva až tak aj za cenu zníženia rýchlosti, tak tempomatu je všetko úplne jedno a drží nastavenú rýchlosť za každú cenu. A to mierne zvyšuje priemernú spotrebu, ale na druhej strane zvyšuje priemernú rýchlosť na maximum v rámci povolených limitov. Priznám sa, že aj keď som mierne vysadený na spotrebu, pri takto dlhých tripoch už akceptujem aj jej zvýšenie :-D. Preto vo výsledku cesty dosť často je náš výsledný čas cesty podobný predpokladanému, pretože týmto spôsobom čas ušetríme a môžeme ho venovať zastávkam.

 

 

 

 

 

Okrem možnosti sa guľovať v okolí, naobedovať sa v reštaurácii, kúpiť darček v shope je na tomto mieste aj pošta, kde si môžete poslať pohľadnicu alebo len tak si dať pečiatku do pasu. Okolie je posiaté, tak ako každé miesto v Nórsku, kamennými trolíkmi rôznej veľkosti. Po krátkej prestávke sme vzhľadom na množstvo km. putovali ďalej do nášho cieľa. Cesta prebiehal bez závad, spotreba klesala a dlžka prejazdu na jednú nádrž sa zväčšovala. Kým bežná predpoveď polubáku na jednu nádrž bola spočiatku 800 km, tak postupne stúpala a dali sme si otázku, či je možné dosiahnuť aj hodnotu cez 1000 km, prípadne viac. Táto hodnota sa stala aj jednou z naších zábavok počas cesty. Výsledky z našej zatial najdlhšej túry sú následnovné.

 

 

 

 

 

 

Čas jazdy sa nám podarilo skrátiť o jednu hodinu vďaka tempomatu, priemerná rýchlosť bola blízka teoretickej 80 km/hod a spotreba bola veľmi dobrá s hodnotou 4,8l/100 km. Samozrejme jazda aj s prestávkami bola dlhšia ale práve ušetrený čas pri jazde nám umožnil neprekročiť veľmi celkový čas. Dlhodobá spotreba 4332 km sa postupne vďaka čiastkovým nízkym spotrebám dostávala  stále bližšie ku číslu 5. Tak aj teoretický dojazd atakoval bez problémov 1000 km. Dáme aj 1200 ???

2 dni na alebo pri  Lofotách. Ako som už spomínal naše ubytovanie pri Lofotách malo niekoľko dôvodov. Po dlhšiej ceste sme chceli oddych, pozrieť Lofoty bez časového stresu a precítiť atmosféru. Bol tam ja náznak snahy prejsť až na koniec Lofot, ale ten sme zavrhli, pretože by vzhľadom na množstvo kilometrov a času sklzlo opäť do naháňačky. Rozhodli sme sa len na výlet do okolia bez jasného cieľa isť len tak za nosom po pobreží mimo turisticky atraktívnych miest. Samozrejme sme preskúmali večer možné destináce cez mobil a nakoniec sme sa rozhodli pre juhozápadny smer okolo pobrežia. Spravili sme 140 km okruh a prezreli si miesta kt. síce niesú turisticky atraktívne ale vykresľujú pokľudný žívot Nórov reálne. Uvedomil som si, že tento kľud veľmi pohol aj mne a až teraz keď som sa vrátil a vhupol do toho našého bežného života v kruhu, viem oceniť čo som zažil. A priznám sa, že mi to chýba, pretože som získaval neskutočné množstvo pozitívnej energie a cítil som sa tak, ako som sa už dávno predtým necítil. Následujúce fotografie Vám asi ten náš pocit nepomôžu navodiť ale aspoň ukážu z akých obyčajných vecí môže mať človek radosť a dobrý pocit, keď sa vymaní z bežneého sterotypu.

 

 

 

 

 

 

 

 

stavby mostov napredujú a skátia cestu okolo fjordov

na pláži pozeráte na zasnežené vrcholky hôr

posedenie na pláži

relax

Tennevoll - Tromso - Alta

Tento úsek cesty po oddychu bol jedným z posledných pred dobitím Nordkappu. Vzhľadom na ročnú dobu sme si užívali dni ktoré nekončia a sledovali polnočné slnko. Pri výpočtoch sme nedopatrením zabudli na jeden deň a tak sme našu chybu pretavili do chcenia a rozhodli sa, že strávime jednu slnečnú noc na pláži. Nemali sme presné miesto, ale vedeli sme, že asi to bude v blízkosti mesta Alta. Prichádala do úvahy aj alternativa celonočnej jazdy s príchodom na Nordkapp ráno ale toto úsilie sme vyhodnotili ako zbytočné. Noc na pláži sa nám zdala ako rozumné riešenie. Mali sme pri sebe aj jednorázovy gril kt. sme dostali a samozrejme kempingovú výbavu, ktorú by bolo dobre prípadne vyskúšať, aby sa nám nesmiali, že sme to nedali. Táto alternatíva nakoniec vyhrala a išlo už len o to kde. Aj času sme mali dostatok, keďže netrebalo nikde prísť na čas. Po ceste sme mali mesto Tromso ako najväčšie mesto severu, mesto s najväčšiou rozhlohou a mesto s najnižším vekovým priemerom vzhľadom na to, že je to univerzitné mesto. Nemohli sme ho vynechať aj keď to bola zachádzka. Ako som spomínal času bolo dosť. Na takmer 700 km sme mali predpovedaných 8 a pol hodiny. Cesta ide dalej od fjordov a je plochšia takže umožňuje pohodové cestovanie s rozumnou spotrebou. A teraz zopár fotiek z tejto cesty. Konečne sa začali objavovať aj soby a losy a spestrovať nám cestu. Na rozdiel od naších jeleňov  a srniek, vôbec niesú plaché a tak musíte počkať kým sa nerozhodnú uhnúť. Trúbenie a blikanie nefunguje. Mierny rešpekt majú len pred kamiónom.

Tromso - most spájajúci obe strany mesta

Tromso - knižnica

Tromso - kostol

 ALTA -polnočné slnko na pláži. Bohužial skrylo sa za kopcom.

Príprava na stavbu stanu. Aj keď to znie asi neuveriteľne. TAkto je vidno aj o 10 večer aj o 4 ráno.

 

Tak už jdeme do fináááále ... alebo ako sme nakoniec Nordkapp dobili po viac ako 5000 km.

Spanie na pláži v Alte sme ukončili s úspechom. Naše telá a kosti síce mali iný názor, ale nič vážnejšie sa nestalo a zvládli sme to. Tešili sme sa na posledný úsek a hlavne na ubytovanie v našej chatke s plným komfortom. Tých 239 km a 3 a pol hodinky zneli úplne smiešne. Náš kemp bol vzdialený asi 30 km od Nordkapu, presnejšie pred Norkappom logicky, kedže za ním je už len samá voda :-D. Mali sme dosť času sa ísť pozrieť na Nordkapp a po okolí ešte pred ubytovaním a zistiť ako to tam vyzerá a ako naplánujeme naše 2 dni na Nordkapp-e. Cesta ubiehala opäť v pohode, stromov ubúdalo a krajina výrazne menila charakter. Dlhé rovinky a relatívne prázdne cesty spolu s povolením jazdiť až 90 km/hod  na niektorých úsekoch ukrajoval posledné km na Nordkapp celkom pekne. Ako som spomínal v Nórsku sú niektoré úseky platené. V roku 1999 spojili ostrov, kde je Nordkapp s ostatnou časťou Nórska podmorským tunelom. Do tej doby chodili na ostrov len trajektom. Aby som nezabudol, normálnu asfaltku na Nordkapp spravili okolo roku 1958. Tento podmorský tunel mal byť spoplatnený niekoľko 10 ročí, kým sa nevrátia náklady na jeho výstavbu. Dnes už je zadarmo, pretože sa náklady na výstavbu vrátili skôr ako vláda očakávala. Myslíte, že by sa toto mohlo stať aj na Slovensku ? Podrobnosti o tom ako, kde s čím atd nájdete v množstve príručiek a cestopisoch, takže podrobnostia tohoto typu sa venovať nebudem. Samotny Nordkapp je považovaný za najsevernejšie miesto Európy, ale treba podotknúť, že je to najsevernejšie miesto, kde sa dá dostať autom. Uplne najsevernejšie miesto si treba zaslúžiť 9 km túrov po plániach a kopcoch. A ešte sa aj 9 km vrátiť samozrejme. Takže spolu 18 km (tor)túry. S vidinou polnočného slnka a výhľadu na Nordkapp sa to dá zvládnuť aj nám autoturistom. 

Okolo obeda sme sa ubytovali po obhliadke okolia v našom kempe. Bol presne podľa predstáv , nakoniec google Vás dnes prenesie na takmer akékoľvek miesto a viete si pozrieť okolie miesta, kde budete ešte pred príchodom.Rozhodli sme sa prvú nov využiť na túru na najsevernejšie miesto, pretože 2 noc pred cestou domov by to bolo asi dosť nelogické. Išli sme si preto ľahnúť poobede a poslapi tak do 7 večer. Večer sme vyhodnotili počasie, stav naších síl a rozhodli, že keď nepresvedčíme svoje telá na túto túru teraz, tak už nikdy. Pred 9 večer sme vyrazili na parkovisko odkiaľ sa začína túra. Veselo sme vyrazili po jemne vychodenej cestičke. Cestousme streávali zopár ľudí kt. nevyzerali úplne v pohode ale ani to nevyzeralo dramaticku. Deti v šľapkách s rodičmi nás presviedčali, že to nemôže byť nič čo by sme nzvládli. Rezkým krokom sme sa vydali na cestu. Jedinou orientácioum kde sme , kde smerujeme nol len mobil s GPS podľa kt. bolo možné zistiť kde na drase sa nachádzame a kam smerujeme. Po ceste okrem kamenných trolíkov a mierne vychodenému terénu , niesu žiadne oreintačné tabule a už vôbec nie tabule kt. by oznamovali ešte koľko km alebo minút do cieľa. Nie veľmi náročny terén za slnka a bez dažďa dovoľuje ísť v priemer 3 km/hod, tak ligicky viete, že by 3 hodinky mali stačiť na jednu cestu. O ceste si tak isto môžete prečítať spústu článkov zameraných na turistiku, takže je nebudem venovať veľa času. Prepokladali sme, že ako všetky iné nápady aj tu bude mať podobný nápad ako my spústa ľudí ale mýlili sme sa. Cestou tam sme nevideli nikoho široko daleko a oproti sa vracali asi 3 skupinku ľudí. V poslednej tretine cesty je prudší zostup do údolia a potom chodza po šikmej skale. Na veľkých skalných blokoch sa stácaju aj stopy iných turistov a preto čiasdtočne strácate a nachádzate smer. pri daždi to môže byť celkom drsné. Tesne pred 12 hodinou (cca 11:45) sme nakoniec dosiahli najsevernejšie miesto. Na mieste sedeli dvaja starší francúzi a relaxovali. Za nami prišla skupinka maldých španielov. To bola kompeltná zaostava na najsevernejšiom mieste. Celkom prekvapenie. Začali sme fotiť a sledovať miesto kde boli komerčné skupinky na komerčnom Nordkappe. Našli sme pelchovú skrinku, kde bola památná kniha. Kým sme zapísali text a spravili pár fotiek, prišla od severu z mora hustá hmla a v prebehu pár minút zahalila celé more a okolie studenou parou.Spravili sme pár fotiek a zistili, že nám  omrzajú ruky a je čas na ústup. TAk rýchle skončilo naších 15 minút polnočného slnka na Nordkappe. Boli sme však radi, že sme stihli aspoň toľko. Bol to však na dalších pár dni posledný čas kedy bolo vidno more aj slnko na Nordkappe. Takze sme mali veľké šťaste.To sme však v tej dobe netušili. V polovici cesty naspäť sme sa dostali opäť nad hmlu a mohli postupovať v skorých ranných hodinách pod modrou oblohou za polnočného slnka ku autu. Po ceste sme už stretli len 2 ľudí na ceste na sever. nemali však šťaste a už nič nevideli len hmlu.Tesne pred 3 sme dorazili ku autu na parkovisko a celkom sme rozumeli tým čo sme ich stretali na ceste tam. Zmes veľkej únavy a radosti. Ešte sme sa zašli pozrieť na Nordkapp a pred 4 sme už ležali v posteliach.

Z Nordkapp-u domov

Po dosiahnutí cieľa je väčšinou nutné sa aj vrátiť domov. Tak ako pre horolezca je výstup primárny a zostup nutným zlom, tak to môže vyzerať aj u autoturistov. Rozdiel je len v tom, že môžete použiť inú cestu. A tak to môže byť aj zaujímavé a aj opätovná výzva. Pre nás bolo výzvou dostať sa v sobotu na krstiny. Syn sa pýtal či by pre nás bola výzva stihnúť jeho motokárove preteky. Pre mňa to bola otázka pomeru rozumných nákladov a aj rýchlosti. Mám skúsenosti s pred veľa veľa rokov kedy som ešte na starej lade 1200 absolvoval cestu z Trieru do Košíc spolu 2400 km za 26 hodín. Ale to som bol ešte mladý a pekný. Teraz som už len pekný. Napriek toľkým kilometrom som však mal pocit odýchnutia a aj keď to znie neuveriteľne tešil som sa aj na ďalšie km cesty. Hneď na úvod som si teda naplánoval cestu z Nordkappu až do Švedského Malmo. Bratu 2300 km. Pripravil som spolujazdcov na tažkú noc a okolo 10 vyrazili smer juh. Nasadil som trošku vyššiu rýchlosť a išiel rytmom cca 10plus. Opustili sme Nórsko, prešli Fínskom a dostali sa až do Švédska. Tak ako mi hovorili, je sever Švédska len cesta a les. Ozaj otrava. Našťastie v noci to veľmi nevadí, že tam nič nieje lebo aj tak nič nieje vidno. Tempom 120 km/hod sme napredovali stále južnejšie. Náš predok naberal neuveriteľné kvantá mušiek a komárov. V noci boli zaujímave len 2 veci. Prejazdy neiktorých miest, kde semafóry na opustených cestách a križovatkách sú nastavené na červenú a keď zaznamenajú auto tak sa automaticky prepínajú na zelenú. Celkom cool. A potom tankovanie na automatických pumpách. Po 10 večer už nenájdete pumpu, kde by bola obsluha  a tak musite využiť tankovanie s kreditkou. Môj prvý pokus na tankovanie nedopadol najlepšie. Postupoval som podľa logiky - daj kartu a pin a tankuj, ale nefungovalo to. Mal som naivnú predstavu, že tak ako v Dánsku po vloženi karty sa automat prepne do Slovenčiny a podľa príkazov to zvládneme. No neprepol sa a ani nedal možnosť sa vôbec prepnúť na iný jazyk ako na Švedštinu. Napriek snahe a aj stiahnutí zábezpeky z karty sa mi nepodarilo donútiť stojan aby kapol palivo. S dojazdom cca 100 km som veľa možnosti na experimentovanie alebo na čakanie na ráno nemal a tak som musel skúsiť hneď ďalšiu pumpu. Nie ani tu sa nekonalo nič s jazykom a len švédsky. Ale tu na rozdiel od predchádzajúcej pumpy fungovala aspoň logika kt. mi umožnila natankovať. Automat si zobral zábezpeku 85E a ja som natankoval. Na internete sa potom manželka dočítala, že do pár dni by malo dôjsť aj ku zúčtovaniu a vráteniu preplatku. Cesta prebiehala po natankovaní v pohode a Stockholm sme prechádzali akurát v rannej špičke. Veľmi zaujímava skúsenosť. Auta jazdia aj v 5 pruhoch a dosť často aj rýchlejšie ako 100 km/hod. Po ceste toho veľa nestálo za reč , navštívili sme ešte do Malma asi 2 pumpy Shell, kt boli otrasné čo sa týka toaliet. Taký kentus som nevidel ani v Rumunsku a asi nikde, kde ma túlave topánky zaviedli. Okolo 10 sme boli v Astorpe , našom mieste na ubytovanie. Po ceste syna napadlo, že by nebolo zle vidieť fabriku Koenigsegg, kt je blízko. Keďže do ubytovania sme mali dosť času rozhodli sme sa tam isť pozrieť. Zaujímave je, že na stránke nenájdete presnú adresu ale logicky človek prepokladá, že v malej dedinke a na letisku to nemôže byť problém nájsť. No bol to problém väčší ako som myslel. Nikde ani známka o tejto fabrike. Nakoniec pomohol ako vždy Google a našiel nám cestu. Avšak ani keď už sme boli pri kasárňach bývalého vojenského letiska a pozerali cez zavretú bránu na pristávaciu dráhu, ani náznak alebo zmienka o fabrike kt vyrába také kultové autá. Nakoniec sme to našli, úplne nenápadne zastrčené haly. Spoza okna sa ukazovalo jedno auto, vlajka pred budovou a na dverách oznam, že majú letnú prestávku. No čo vám poviem veľa prekvapení za krátku chvíľu. Odišli sme teda na ubytovanie aby sme doladili sily na další deň. Nečakala nás o nič ľahšia cesta a cieľom bolo odísť ráno smer Malmo-Kodaň-Berlín a cez Poľsko a Tatry do Košíc. Ak nám budú stačiť sily samozrejme. Prvotná predstava bola isť z Kodanie na juh a prejsť trajektom z Gedseru do Rostocku. Ako sme však počítali náklady a čas prepravy, stále nám vyšlo, že cesta naokolo cez Dánsko bude lacnejšia a aj rýchlejšia. Nehovoriac o tom, že ak nestihneme trajekt budeme čakať hodiny na další. A tak sme neriskovali a rovno putovali naokolo a rozhodli sa navštíviť ešte veľkoobchod niekde pri Berlíne a nakúpiť. Spať sme išli s predstavou, že ráno o 7 vyrazíme na cestu..

Ráno sme ani nepočili budík a tak sme vyrazili na cesto asi o pol 9 ráno. V Malmo sme navštívili pláž z ktorej je pekný výhľad na Oresunský most a je tam aj zaujímavy mrakodrap. Po krátkej prestávke sme vyrazili na most a do Kodane. Most medzi Švedskom a Dánskom je zaujímavý ale myslím, že je dosť drahý. V Kodani sme našli podzemnú garáž v centre mesta aby sme mohli v kľude a pešo prejsť hlavnú trasu ku morskej panne. Nechceli sme tu stratiť viac ako 3 hodinky. Nakoniec sme tam stratili asi 4 preto postupovali rýchlejšie smer Berlín. Cesta ubiehala celkom rýchle aj prechod hranicou bol OK. Nemecko nam umožnilo dobehnúť čas kt. sme stratili, pretože bolo riziko, že nestihneme obchody pred 8 večer. Veľkú časť dialnice sme preto absolvovali rytmom 200-120-80-200. Stabilnú rýchlosť je veľmi ťažké udržať kôli poliakom v kamiónoch a častým uzávierkam a pomalým autám. Cesta Nemeckom len opakovane potvrdila aerodynamickú optimalizáciu karosérie ako opodstatnenú. Rýchlosti 200 km/hod sme zvládali na pol plynu a bolo cítiť aj v porovnaní s inými autami ako v rýchlostiach nad 160-170km/ hod začína napriek nízkemu výkonu dobiehať aj autá kt. majú vyšší výkon. Mal som šťastie aj na Seat Leon asi tež 1,2 TSi pretože som mal možnosť sa provnať a v zrýchlovaní sme išli rovnako až do cca 160 km/hod a nad túto rýchlosť začalo mať naše auto výrazne navrch. Za Berlínom po úspečnom 2 hodinovom nákupe a uistení sa, že nie západ pomáha nám ale my západu svojou hlúpsťou a nakupovaním predražených tovarov u nás doma, sme pokračovali v náruči búrky domov. Takmer celé Poľsko v daždi poslúžilo ku krásnemu umytiu predku od nánosu mušiek z kt, sa ľakali aj ľudia na prechodoch pre chodcov v Kodani. Vďaka kvalitnému voskovaniu šli mušky v daždi dole a aj na okne sa nedržali tak urputne ako je zvykom. Ráno sme už pozerali na Tatry a okolo 7 vošli po 3 týždňoch do naších postelí. Výlet za všetky peniaze takmer 10 tisic km na budiku. Večer sme ešte otočili Plešivec a syn si zapretekal. Po návrate tam už bolo cez 10 tisic km :-D

28.08.2017 42 000 km čistenie po letnej mototuristickej sezóne.

Je takmer neuveriteľné, že som v máji absolvoval prehliadku po 2 rokoch pri 28 tisíc km a koncom augusta máme za sebou 15 tisic km a je potrebné meniť olej hoci keď sa na neho pozriem, tak je svetlý ako tesne po výmene. Veľmi mi v hlave vŕta myšienka naliať tam Mobil1 v norme 0W-20 kt sa stáva štandardom vo VAG group pre nové motory. Výrobca ho aj pre môj kod motora dáva ako možnú alternatívu. Myslim že na zimnú prevádzu (v mojom pripade skor parkovanie) nemusí byť zlou voľbou. Čaká ma na jeseň ešte nejaká cesta do Bratislavy, tak by som vyskúšal jeho prínos na spotrebu. Vrátme sa však ku čisteniu. Dovolenka sa podpísala pod stav exteréru aj interéru a bolo potrebné sa trošku viac povenovať autu pred zimným spankom a skontrolovať ho. Už od kúpy auta sa chystám na ošetrenie plechových častí podvozku, aby som ich ochránil pred koróziou a nemusel riešiť neskôr ich pokročilú koróziu. Takže klasické umytie PH neutrálnym šampónom, dekonatminacia laku Clayom a navoskovanie plus interér je začiatok príbehu a potom pokračuejem časťami auta kt bežne nevidno. 10 tisic km sa podpísalo na vnútornej strane diskov, kde sa už špina začala lúpať aj vďaka ošetreniu voskom. Bolo potrebné ich aj napriek tomu čistiť na 2x aby sme sa zbavili zapečenej špiny. Demontovali sme predné kotúče a brzdiče, aby sme sa dostali ku plechom za kotúčmi. Tie veľmi radio hrdzavejú pomerne skoro. Jemne obrúsenie a prelakovanie bezfarebným lakom vylepšilo ich vzhľad a aj protikoróznu ochranu. Samozrejme sme ošetrli aj kotúče strieborným zinkovým náterom, aby sme zamedzili ich korodovaniu mimo brzdnej plochy. Ešte nás čaká maľovanie brzdičov do klasickej červenej, aby sa ľahšie udržiavali. Keď už bolo auto na zdvihaku, tak som sa pustil aj do kontroly podlahy a očistil a ošetril všetky plastové diely na podvozku. Na jeden deň veľa roboty. Predný náraznik a predná kapota utržila par rán od kamienkov a bude potrebné pristúpiť k lokálnej oprave laku. Po zaleštení bude dúfam opäť ako nová.

25.9.2017 43000 km výmena oleja a cesta do BA

Dierky po kamienkoch sme postupne zaliali a opravili čo letná sezóna a dlh= cesty napáchali na prednej časti. človek sa až čuduje, aké su tie laky citlivé a to nevidelo sneh a zimný posyp. Rozhodol som s apo dlhých úvahach nakoniec výskúšať zleenú vodičku menom Mobil 1 0W-20. Na chladnejšiu jeseň a jar to nebude určite problém a potom uvidíme. NAlial som to tam pred poslednou cestou pred koncom roka aby som vyskúšal jeho prínos. Priznám sa, že som veľa nepostrehol. Aj som mal pocit, že to ide ľahšie a za menej paliva, ale išli sme 4 a celkom svižne takže to nebolo možné jednoznačne vyhodnotiť. Zvukový prejav bol úplne rovnaký. Uvidíme ešte neskôr aká bude spotreba oleja. Ako naschvál muselo pršať po ceste do BA a z BA  atak krásny vyčistený spodok a podblatníky sú opäť prirodzenejšie. Pred uložením na zimný spánok sme však korosériu vyčistili z vonku, jemne zakonzervovali a zakryli plachtou. Koniec sezóny sa zastavil na krásnych 44144 km. Ked si uvedomím, že na jar tam bolo 28 tisíc km, tak sme pekne najazdili aj napriek tomu, že po meste vôbec nejazdíme, len na dlhšie trasy.